Divadlo teatrálnej skratky
Divadlo teatrálnej skratky (DTS) je voľná skupina amatérskych hercov pod vedením režiséra, scenáristu a herca
Petra Karpinského.
Divadlo vzniklo v roku 2007 a venuje sa predovšetkým inscenovaniu divadelných hier vytvorených na základe skutočných historických udalostí. Väčšinou ide o predstavenia prezentované v exteriéroch.
Hrali a hrajú:
Milan Antoš, Martin Fochler, Simona Fochlerová, Ivana Gibová, Mária Hollaarová, Erik Jančo, Peter Karpinský, Michal Kocurek, Martin Kovačik, Anita Kraková, Tatiana Kraková, Vladimír Majcher, Silvia Majcherová-Jančová, Jakub Ondrej, Katarína Rusinková, Lenka Suchá, Radoslav Šafran, Miroslav Šalap, Lukáš Šalap, Veronika Tancárová, Stanislava Zajacová, Ján Pramuk, Martin Hatala, Nikola Artimová, Ján Jendrichovský, Lukáš Pazera, Richard Pazera, Martin Jakubčo, Jakub Ondrej, Martin Krestián, Lukáš Nemec, Martin Hlavatý, Martina Ogurčáková, Marcel Nemeth, Ondrej Jakubčák, Jakub Jakubec, Michal Baluch, Júlia Pramuková, Lukáš Frankovič, Andrej Jurč, Peter Štark, Benjamín Ogurčák, Marcel Koreň, Katarína Hlinková, Benjamín Gábor, Sára Mária Hollaarová, Samuel Hollaar, Marek Klešč, Lukáš Kalafus, Tereza Paluchová, Marek Jamrich a ďalší.
Fotografie na stránke:
Vladimír Majcher st., Mária Hollaarová, Peter Dobrovský, Michal Petrilák, Martin Krestian a iní.
Divadelné predstavenia: |
Keď tá jasná hviezda...
Kto by nepoznal príbeh o narodení Ježiša Krista. Inscenácia Keď tá jasná hviezda... divákovi približuje kľúčové okamihy tejto udalosti – Máriu a Jozefa, ktorí beznádejne hľadajú nocľah v spiacom Betleheme, anjela zvestujúceho narodenie Spasiteľa pastierom, dedinčanov, ktorí sa Ježiškovi prišli pokloniť i troch kráľov z východu prinášajúcich vzácne dary. Hra je doplnená pôvabnou hudbou Martina Michalčíka.
Biblický príbeh Keď tá jasná hviezda... bol hraný v Spišskej Novej Vsi, Krompachoch, Kežmarku, Michalovciach a Prešove.
Biblický príbeh Keď tá jasná hviezda... bol hraný v Spišskej Novej Vsi, Krompachoch, Kežmarku, Michalovciach a Prešove.
Povedzte nám, pastierovia...
„Povedzte nám, pastierovia, čo ste videli?
Keď ste sa tak o polnoci všetci rozbehli?
Videli Dieťatko, krásne Pacholiatko, narodené v Betléme...“
Divadelné predstavenie Povedzte nám pastierovia... rozpráva príbeh narodenia Ježiška cez optiku pastierov. Otec rozpráva svojmu synovi starodávnu rozprávku, ktorá sa odrazu stáva skutočnosťou a tak sa obaja stávajú svedkami narodenia, anjelského zjavenia i príchodu troch kráľov.
Divadelné predstavenie bolo inscenované v roku 2014 v Spišskej Novej Vsi.
Keď ste sa tak o polnoci všetci rozbehli?
Videli Dieťatko, krásne Pacholiatko, narodené v Betléme...“
Divadelné predstavenie Povedzte nám pastierovia... rozpráva príbeh narodenia Ježiška cez optiku pastierov. Otec rozpráva svojmu synovi starodávnu rozprávku, ktorá sa odrazu stáva skutočnosťou a tak sa obaja stávajú svedkami narodenia, anjelského zjavenia i príchodu troch kráľov.
Divadelné predstavenie bolo inscenované v roku 2014 v Spišskej Novej Vsi.
Opera Malleficarum
V polovici 15. storočia zachvátil Európu príšerný „požiar“, ktorý sa šíril ako epidémia. Vo všetkých krajinách vzplanuli hranice, na ktorých boli upaľovaní kacíri. Táto hystéria najviac postihla ženy označované ako bosorky či čarodejnice. Civilné a cirkevné súdy počas dvoch storočí odsúdili na mučenie a krutú smrť stovky nevinných žien len preto, že ich niekto obvinil z toho, že chodia na sabat, veštia, privolávajú na ľudí choroby, dokážu počariť statku a na polia zoslať ľadovec.
Až koncom 17. storočia sa začínajú ozývať hlasy volajúce po zdravom rozume, no hranice hasnú až o sto rokov neskôr.
Inscenácia Opera Malleficarum podľa dobových dokumentov a na základe smutne presláveného stredovekého diela Maleus Malleficarum sa pokúša zrekonštruovať proces so ženou obvinenou z bosoráctva.
Hra bola prezentovaná v Spišskej Novej Vsi, Levoči, Markušovciach, Prešove, Starej Ľubovni a v Michalovciach.
Až koncom 17. storočia sa začínajú ozývať hlasy volajúce po zdravom rozume, no hranice hasnú až o sto rokov neskôr.
Inscenácia Opera Malleficarum podľa dobových dokumentov a na základe smutne presláveného stredovekého diela Maleus Malleficarum sa pokúša zrekonštruovať proces so ženou obvinenou z bosoráctva.
Hra bola prezentovaná v Spišskej Novej Vsi, Levoči, Markušovciach, Prešove, Starej Ľubovni a v Michalovciach.
Sacramento Matrimonii
V druhej polovici 18. storočia (pravdepodobne niekedy pred rokom 1766) sa v okolí Michaloviec uskutočnila veľkolepá svadba. Syn michalovského grófa, Ján Filip Sztáray, si bral za manželku grófku Barboru Migazzi, neter ostrihomského kardinála Krištofa Migazziho.
Na svadbe sa určite zúčastnilo množstvo významných hostí, pravdepodobne i zo samotného panovníckeho dvora. Rodina Migazziovcov totiž mala veľmi dobré kontakty s cisárskym palácom, ženíchova sestra pôsobila v Bratislave na miestodržiteľskom dvore Márie Kristíny – jednej z dcér imperátorky Márie Terézie.
Podľa legendy bolo počas svadby kostolu v Starom darované zlatom vyšívané hodvábne bohoslužobné rúcho, ktoré vytvorila dcéra cisárovnej.
Inscenácia Sacramento Matrimonii, ktorá zachytáva pravdepodobný priebeh obradu bola prezentovaná na dňoch mesta Michalovce a v rozšírenej verzii počas divadelno-historického leta na námestí Michaloviec.
Na svadbe sa určite zúčastnilo množstvo významných hostí, pravdepodobne i zo samotného panovníckeho dvora. Rodina Migazziovcov totiž mala veľmi dobré kontakty s cisárskym palácom, ženíchova sestra pôsobila v Bratislave na miestodržiteľskom dvore Márie Kristíny – jednej z dcér imperátorky Márie Terézie.
Podľa legendy bolo počas svadby kostolu v Starom darované zlatom vyšívané hodvábne bohoslužobné rúcho, ktoré vytvorila dcéra cisárovnej.
Inscenácia Sacramento Matrimonii, ktorá zachytáva pravdepodobný priebeh obradu bola prezentovaná na dňoch mesta Michalovce a v rozšírenej verzii počas divadelno-historického leta na námestí Michaloviec.
Prízrak Michalovského kaštieľa
Každý hrad, zámok, či kaštieľ má svojho ducha, inak to nie je ani v Michalovciach. Podľa legendy sa v hosťovskej izbe tohto kaštieľa zjavoval prízrak ženy oblečenej v bielom rúchu. Nie je celkom jasné, kto bola tá žena a prečo tu musela po stáročia blúdiť, ale v hre Prízrak Michalovského kaštieľa, vďaka fantázii a autorskej licencii, jej príbeh ožije. Diváci sa tu môžu stretnúť so zlobou a ukrutnosťou bývalého majiteľa kaštieľa, so strašnou kliatbou, ktorá postihla jeho rod, ale aj s čistou láskou, ktorá, ako inak, dokáže všetko poraziť.
Predstavenie bolo uvedené na nádvorí kaštieľa v rámci divadelno-historického leta v Michalovciach.
Predstavenie bolo uvedené na nádvorí kaštieľa v rámci divadelno-historického leta v Michalovciach.
Záhada stratenej sochy
V Múzeu záhad a tajomstiev nie sú vystavené staré a rozbité veci či vypchané zvieratá, jeho riaditeľ, Radoslav Šalamún, v ňom totiž návštevníkom ukazuje exponáty, ktoré sú veľmi zvláštne. Sú tam veci strašné a nebezpečné, ale aj bláznivé a neuveriteľné. V tomto múzeu sa jednoducho vystavujú záhady a tajomstvá.
Jedným z nich je aj záhada stratenej sochy, ktorá jedného daždivého dňa zmizla z mestského parku. To, či sa ju Radoslavovi Šalamúnovi podarí nájsť, sa malí diváci dozvedia v rozprávkovej hre Záhada stratenej sochy.
Hra bola na súťaži Akademický Prešov ocenená za inšpiratívny prístup k autorskému divadlu.
Rozprávku o stratenej soche videli deti v Bardejove, Spišskej Novej Vsi, Poprade a Prešove.
Jedným z nich je aj záhada stratenej sochy, ktorá jedného daždivého dňa zmizla z mestského parku. To, či sa ju Radoslavovi Šalamúnovi podarí nájsť, sa malí diváci dozvedia v rozprávkovej hre Záhada stratenej sochy.
Hra bola na súťaži Akademický Prešov ocenená za inšpiratívny prístup k autorskému divadlu.
Rozprávku o stratenej soche videli deti v Bardejove, Spišskej Novej Vsi, Poprade a Prešove.
O zmiznutom kaštieli
Nad Spišskou Novou Vsou sa vypína kopec s veľmi pekným názvom. Viete ako sa volá? Veľmi správne – Modrý vrch alebo tiež Blaumont. Keď som bol malý, vždy som premýšľal, prečo ho ľudia tak nazvali. Veď predsa vôbec nie je modrý. Na jar je sivo-hnedý, v lete zelený, na jeseň pestrofarebný a v zime biely. Má teda rôzne farby, okrem modrej. Nuž, je to záhada...
Záhad na Blaumotne sa však skrýva viac. Neveríte? Tak vám o jednej tajomnej a strašidelnej záhade rozpovieme.
Kedysi dávno vraj na Modrom vrchu stál nádherný kaštieľ, no preto, že gróf, ktorý v ňom býval, bol veľmi zlý, počas jednej búrky sa kaštieľ prepadol pod zem.
Ale raz za rok, presne v ten deň a hodinu, keď sa kaštieľ stratil, sa spod zeme ozve žalostný zvuk zvona. Zvonenie však počujú len malé deti, lebo len tie majú čistú dušu.
Bábková hra O zmiznutom kaštieli bola prezentovaná počas osláv 745. výročia prvej písomnej zmienky o Spišskej Novej Vsi. V Košiciach bola hra inscenovaná počas Dňa múzeí a galérií 2014.
Záhad na Blaumotne sa však skrýva viac. Neveríte? Tak vám o jednej tajomnej a strašidelnej záhade rozpovieme.
Kedysi dávno vraj na Modrom vrchu stál nádherný kaštieľ, no preto, že gróf, ktorý v ňom býval, bol veľmi zlý, počas jednej búrky sa kaštieľ prepadol pod zem.
Ale raz za rok, presne v ten deň a hodinu, keď sa kaštieľ stratil, sa spod zeme ozve žalostný zvuk zvona. Zvonenie však počujú len malé deti, lebo len tie majú čistú dušu.
Bábková hra O zmiznutom kaštieli bola prezentovaná počas osláv 745. výročia prvej písomnej zmienky o Spišskej Novej Vsi. V Košiciach bola hra inscenovaná počas Dňa múzeí a galérií 2014.
Tajná láska
Život v minulosti bol o čosi zložitejší a ťažší než v súčasnosti. Minimálne v tom, že trestné právo bolo o mnoho prísnejšie. Výnimkou neboli telesné tresty alebo priamo trest smrti za prečiny, ktoré za zločin už ani nepovažujeme. Veľmi prísne trestané bolo napríklad cudzoložstvo.
Cudzoložníci boli verejne zbičovaní a potom metlami vyhnaní z mesta, prípadne boli pokutovaní a väznení, no občas sa stalo, že nad oboma hriešnikmi súd vyniesol trest smrti.
Takýto súdny záznam sa nám zachoval aj zo Spišskej Novej Vsi.
V roku 1574 tu súdili šesťdesiatročného banského majstra Jakuba Schrötera za to, že sa rok a pol vo veži kostola stretával s istou vydatou ženou a mal s ňou nemanželský pomer.
Ako sa to celé skončilo? To sa diváci dozvedeli v divadelnej freske Tajná láska.
Hra Tajná láska bola inscenovaná v roku 2015 počas podujatia Dni spišského humoru.
Život v minulosti bol o čosi zložitejší a ťažší než v súčasnosti. Minimálne v tom, že trestné právo bolo o mnoho prísnejšie. Výnimkou neboli telesné tresty alebo priamo trest smrti za prečiny, ktoré za zločin už ani nepovažujeme. Veľmi prísne trestané bolo napríklad cudzoložstvo.
Cudzoložníci boli verejne zbičovaní a potom metlami vyhnaní z mesta, prípadne boli pokutovaní a väznení, no občas sa stalo, že nad oboma hriešnikmi súd vyniesol trest smrti.
Takýto súdny záznam sa nám zachoval aj zo Spišskej Novej Vsi.
V roku 1574 tu súdili šesťdesiatročného banského majstra Jakuba Schrötera za to, že sa rok a pol vo veži kostola stretával s istou vydatou ženou a mal s ňou nemanželský pomer.
Ako sa to celé skončilo? To sa diváci dozvedeli v divadelnej freske Tajná láska.
Hra Tajná láska bola inscenovaná v roku 2015 počas podujatia Dni spišského humoru.
Slncový kôň
"Bola raz jedna krajina, smutná ako hrob, temná ako noc, lebo do nej slnce božie nikdy nezasvietilo. Tam by ju boli ľudia sovám a netopierom prepustili, keby kráľ nebol mal jedného koňa so slncom na čele, z ktorého sypali sa jasné blesky na všetky strany, len tak, akoby z naozajstného slnca. Tohto vodili po krajine a kadiaľ s ním šli, svietilo sa ľuďom ako vo dne; len kde už za horu zašli, privalila sa na to hustá tma, že by ju bezpečne bol mohol krájať..." Tak sa začína rozprávka o slncovom koni, jej pokračovanie si mohli deti pozrieť v rovnomennom bábkovom predstavení.
Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali
Čo robiť, keď vonku prší a vy ste doma sami? Ste smutní a nudíte sa? Ak by však vo vašom byte žil Ťukťuk, bolo by všetko inak. S ním by ste určite zažili množstvo dobrodružstiev a zábavy, ale aj problémov. Jednoducho by ste s Ťukťukom ťukťukovali. A kto vlastne ten Ťukťuk je? Nuž, nie je to ani škriatok a ani čertík, hoci má vo vlasoch maličké rožky, nie je to ani mimozemšťan a ani žiadne strašidlo. Ťukťuk je jednoducho Ťukťuk.
Kolotoč kvetov
Dobrý deň. (zdraví sa s deťmi)
Rodičia ma učili, že vždy, keď prídem niekam do spoločnosti, mám sa najprv slušne pozdraviť a potom sa mám predstaviť.
Nuž: Volám sa Kveťo Herbár.
Viem, je to zvláštne meno, ale môj tatko je záhradník a mamka kvetinárka. Obaja milujú kvety, a tak ma nazvali Kvetoslavom. Ale kamaráti ma volajú Kveťo. Ak chcete, môžete ma tak volať aj vy.
Čože? Vám sa zdá čudné aj moje priezvisko Herbár?
Aby som pravdu povedal, v škole sa mi preň trochu posmievali a prezývali ma „Herbo“. Mne to však vôbec neprekážalo, pretože sa mi moje priezvisko páči. Myslím si, že je odvodené od nášho rodinného herbára, (ukazuje Herbár) ktorý sa u nás dedí z generácie na generáciu. Nazdávam sa, že korene našej rodiny siahajú až do praveku, pretože práve v tom čase asi vznikol prvý herbár, teda vlastne praherbár. Bolo to takto:
Rodičia ma učili, že vždy, keď prídem niekam do spoločnosti, mám sa najprv slušne pozdraviť a potom sa mám predstaviť.
Nuž: Volám sa Kveťo Herbár.
Viem, je to zvláštne meno, ale môj tatko je záhradník a mamka kvetinárka. Obaja milujú kvety, a tak ma nazvali Kvetoslavom. Ale kamaráti ma volajú Kveťo. Ak chcete, môžete ma tak volať aj vy.
Čože? Vám sa zdá čudné aj moje priezvisko Herbár?
Aby som pravdu povedal, v škole sa mi preň trochu posmievali a prezývali ma „Herbo“. Mne to však vôbec neprekážalo, pretože sa mi moje priezvisko páči. Myslím si, že je odvodené od nášho rodinného herbára, (ukazuje Herbár) ktorý sa u nás dedí z generácie na generáciu. Nazdávam sa, že korene našej rodiny siahajú až do praveku, pretože práve v tom čase asi vznikol prvý herbár, teda vlastne praherbár. Bolo to takto:
Cholera
V roku 1831 sa z Turecka cez Rusko, Poľsko a Galíciu dostala na Slovensko cholera. Choroba čoskoro prepukla v epidémiu, ktorej podľahli stovky ľudí. Strach z nákazy viedol na východnom Slovensku až k cholerovému povstaniu. Poddaní sa totiž nazdávali, že za ochorenie môžu páni, ktorí im údajne rozdávali otrávené jedlo a do studní sypali jed. Cholera sa v tomto nešťastnom roku dotkla aj Michaloviec. Aj tu zomrelo množstvo ľudí, medzi nimi i kňazi a mnísi, ktorí sa pravdepodobne nakazili, keď chorým a umierajúcim pomáhali.
Práve týmito udalosťami sa zaoberá divadelná hra Cholera, ktorá bola inscenovaná počas dní mesta Michalovce (2009).
Práve týmito udalosťami sa zaoberá divadelná hra Cholera, ktorá bola inscenovaná počas dní mesta Michalovce (2009).
Michalovskí Rómeo a Júlia
V roku 1933 sa v Michalovciach odohrala tragédia, ktorá otriasla celým mestom. Dňa 20. apríla 1933 našli vojaci a michalovskí četníci nehybné telá čatára 20. pešieho pluku Jána Ščerbáka a slúžky Heleny Jaremovej. Mŕtvoly objavili o desiatej hodine večer v lesnom poraste vzdialenom asi kilometer od michalovskej železničnej stanice. Nebohí ležali vedľa seba a boli prikrytí vojenským plášťom. Krížom cez telá bola položená vojenská puška, z ktorej Ján dvoma ranami zastrelil najprv svoju milenku a potom seba. Z polohy mŕtvoly dievčaťa četníci dedukovali, že keď ju mládenec zastrelil, pravdepodobne čakal, kým zomrie, potom jej mŕtvolu položil rovno a ruky milenky pripažil k trupu. Až potom si ľahol vedľa jej nehybného tela. Zastrelil sa tak, že zatiahol za motúz na spúšti pušky, a to tak silne, že sa povrázok pretrhol. Čo tejto strašnej tragédii predchádzalo, sa stalo predmetom vyšetrovania michalovských četníkov, no presnú príčinu vraždy a samovraždy sa však nikdy nepodarilo vypátrať.
Hra bola uvedená pri príležitosti Dňa na poctu mesta Michalovce v roku 2010.
Hra bola uvedená pri príležitosti Dňa na poctu mesta Michalovce v roku 2010.
Mousson
Maliar a grafik Theodor Jozef Mousson sa síce narodil v Maďarsku (1887) a zomrel v Trenčíne (1946), ale od roku 1911 žil a tvoril v Michalovciach.
Pri príležitosti stého výročia jeho príchodu do tohto meste sa uskutočnilo divadelné predstavenie Mousson, ktoré rozpráva o pohnutom osude umelca (smrť prvej manželky, rozvod s druhou manželkou a zatknutie jeho tretej manželky). Inscenácie je kaleidoskopom maliarovho života, ktorý sa „odohráva“ počas silvestrovského večierka u grófa Esterházyho.
„Je to zvláštne, mal som tri manželky, päť detí, stále bolo okolo mňa plno ľudí a napokon som skončil sám. Možno to tak má byť. Na konci je každý človek sám...“ vraví postava Moussona na záver hry, hoci okolo neho všetci vítajú nový rok.
Hra bola uvedená pri príležitosti Dňa na poctu mesta Michalovce v roku 2011.
Pri príležitosti stého výročia jeho príchodu do tohto meste sa uskutočnilo divadelné predstavenie Mousson, ktoré rozpráva o pohnutom osude umelca (smrť prvej manželky, rozvod s druhou manželkou a zatknutie jeho tretej manželky). Inscenácie je kaleidoskopom maliarovho života, ktorý sa „odohráva“ počas silvestrovského večierka u grófa Esterházyho.
„Je to zvláštne, mal som tri manželky, päť detí, stále bolo okolo mňa plno ľudí a napokon som skončil sám. Možno to tak má byť. Na konci je každý človek sám...“ vraví postava Moussona na záver hry, hoci okolo neho všetci vítajú nový rok.
Hra bola uvedená pri príležitosti Dňa na poctu mesta Michalovce v roku 2011.
Kráľ so znakom havrana
"Roku pána 1469 sa náš najmilostivejší kráľ Matyas Hunyady rečený Corvínus nechal na naliehanie českých katolíckych stavov v meste Olomouc zvoliť za českého kráľa. A keď o tri roky kráľ Juraj z Poděbrad v milosti poručil svoju dušu Bohu, Matyas Korvín nastúpil na jeho uvoľnený trón.
O českú kráľovskú korunu však mali záujem aj iní a tak na krajiny české zaútočilo vojsko poľského kráľoviča Vladislava.
V Uhorsku zas sprisahanci, na čele ktorých stáli dvaja preláti, neobyčajne ziskuchtiví muži a priemerní politici, sa tiež spolčili s nepriateľom krajiny a ponúkli mu uhorský trón.
V roku pána 1471 do krajiny vtrhlo vojsko kráľa Kazimíra v počte asi 12 000 ozbrojených mužov a tiahli cez časť horného Uhorska, ktorá sa východným Slovenskom zove. Tu zajali mestečká Stropkov, Humenné a Michalovce a dokonca zaútočili na Michalovský hrad..."
O živote ale aj o smrti jedného z najznámejších uhorských panovníkov Mateja Korvína rozpráva hra Kráľ so znakom havrana. Hra bola uvedená pri príležitosti Dňa na poctu mesta Michalovce v roku 2012.
O českú kráľovskú korunu však mali záujem aj iní a tak na krajiny české zaútočilo vojsko poľského kráľoviča Vladislava.
V Uhorsku zas sprisahanci, na čele ktorých stáli dvaja preláti, neobyčajne ziskuchtiví muži a priemerní politici, sa tiež spolčili s nepriateľom krajiny a ponúkli mu uhorský trón.
V roku pána 1471 do krajiny vtrhlo vojsko kráľa Kazimíra v počte asi 12 000 ozbrojených mužov a tiahli cez časť horného Uhorska, ktorá sa východným Slovenskom zove. Tu zajali mestečká Stropkov, Humenné a Michalovce a dokonca zaútočili na Michalovský hrad..."
O živote ale aj o smrti jedného z najznámejších uhorských panovníkov Mateja Korvína rozpráva hra Kráľ so znakom havrana. Hra bola uvedená pri príležitosti Dňa na poctu mesta Michalovce v roku 2012.
Albert z Michaloviec
V roku pána 1418 vlastník mestečka Michalovce Albert z Michaloviec v ďalekej nemeckej Kostnici pri švajčiarskych hraniciach získal od panovníka Žigmunda Luxemburského funkciu najvyššieho predstaviteľa slávneho rádu johanitov v Uhorsku.
Cisár zároveň Albertovi, za jeho verné služby, udelil listinu s vyobrazením erbu, ktorý v nasledujúcich storočiach preslávil nielen rod pánov z Michaloviec ale i mestečko, ktoré tvorilo centrum ich rodového panstva.
Hra bola uvedená v roku 2014 pri príležitosti Dňa na poctu mesta Michalovce.
Cisár zároveň Albertovi, za jeho verné služby, udelil listinu s vyobrazením erbu, ktorý v nasledujúcich storočiach preslávil nielen rod pánov z Michaloviec ale i mestečko, ktoré tvorilo centrum ich rodového panstva.
Hra bola uvedená v roku 2014 pri príležitosti Dňa na poctu mesta Michalovce.
Irma Sztárayová - posledná dvorná dáma
"Zúfalo som kľačala pri cisárovnej, ktorá už bola v agónii. Osúšala som jej mramorovo bledú tvár, z ktorej sa rinuli kvapky potu a načúvala jej dychu, ktorý pripomínal smrteľné chrčanie."
Irma Sztáray von Sztára und Nagymihály (narodená 10. 7. 1863 Starom - zomrela 3. 9. 1940 v Sobranciach) - grófka, dvorná dáma rakúskej cisárovnej Alžbety (Sisi). Bola pritom, keď bola 10. septembra 1898 cisárovná smrteľne zranená atentátnikom v Ženeve. Pochádzala zo šiestich detí grófa Viktora Sztáraya a grófky Márie de Szendrö Török. V roku 1894 sa stala dámou dvornej cisárovnej Alžbety a jej najbližšou spoločníčkou. Cisárovnú sprevádzala na všetkých cestách a poznala jej tajomstvá. Po smrti cisárovnej, v roku 1898 r získala od cisára Františka Jozefa I. - ocenenie - vyznamenanie rádu Elizabethy. Po pohrebe cisárovnej zostal nejaký čas pri dvore vo Viedni, potom sa presťahovala do rodinného sídla v Sobranciach, kde sa starala o matku. Od cisára Irma Sztárayová dostala aj dar - šaty cisárovnej, ktoré mala na sebe v osudný deň. V roku 1909 vydala knihu nazvanú Z posledných rokov cisárovnej Alžbety.
Hra bola uvedená v roku 2018 pri príležitosti Dňa na poctu mesta Michalovce.
Irma Sztáray von Sztára und Nagymihály (narodená 10. 7. 1863 Starom - zomrela 3. 9. 1940 v Sobranciach) - grófka, dvorná dáma rakúskej cisárovnej Alžbety (Sisi). Bola pritom, keď bola 10. septembra 1898 cisárovná smrteľne zranená atentátnikom v Ženeve. Pochádzala zo šiestich detí grófa Viktora Sztáraya a grófky Márie de Szendrö Török. V roku 1894 sa stala dámou dvornej cisárovnej Alžbety a jej najbližšou spoločníčkou. Cisárovnú sprevádzala na všetkých cestách a poznala jej tajomstvá. Po smrti cisárovnej, v roku 1898 r získala od cisára Františka Jozefa I. - ocenenie - vyznamenanie rádu Elizabethy. Po pohrebe cisárovnej zostal nejaký čas pri dvore vo Viedni, potom sa presťahovala do rodinného sídla v Sobranciach, kde sa starala o matku. Od cisára Irma Sztárayová dostala aj dar - šaty cisárovnej, ktoré mala na sebe v osudný deň. V roku 1909 vydala knihu nazvanú Z posledných rokov cisárovnej Alžbety.
Hra bola uvedená v roku 2018 pri príležitosti Dňa na poctu mesta Michalovce.
Nápevy Anny Szirmayovej
"Počuješ, Andrejko?"
"Čo, mamá? Nič nepočujem."
"Ako krásne spievajú... Moji hrnčiari z Pozdišoviec mi prišli zaspievať..."
Anna Szirmayová-Keczer (1615 - 19. 8. 1695 Svinica) bola šľachtičná a žila na rodovom panstve v Pozdišovciach, kde sa zaslúžila o rozvoj pozdišovského hrnčiarstva. Pripisuje sa jej autorstvo rukopisnej zbierky tancov a piesní Nápevy starých slovenských zpjevanek od urozené paní Anny Szirmay, rozené Keczer, z prelomu 17. a 18. stor.
Je možné, že sa počas svojho života stretla s Janom Amosom Komenským, ktorý v tom čase prebýval v Blatnom potoku.
Jej synovia Mikuláš a Andrej sa zapojili do kuruckého povstania vedeného Imrichom Tőkőlim a po porážke ich takmer popravili počas tzv. Carffových jatiek na námestí v Prešove.
Hra bola uvedená v roku 2016 pri príležitosti Dňa na poctu mesta Michalovce a prvej písomnej zmienky o pozdišovskom hrnčiarstve.
"Čo, mamá? Nič nepočujem."
"Ako krásne spievajú... Moji hrnčiari z Pozdišoviec mi prišli zaspievať..."
Anna Szirmayová-Keczer (1615 - 19. 8. 1695 Svinica) bola šľachtičná a žila na rodovom panstve v Pozdišovciach, kde sa zaslúžila o rozvoj pozdišovského hrnčiarstva. Pripisuje sa jej autorstvo rukopisnej zbierky tancov a piesní Nápevy starých slovenských zpjevanek od urozené paní Anny Szirmay, rozené Keczer, z prelomu 17. a 18. stor.
Je možné, že sa počas svojho života stretla s Janom Amosom Komenským, ktorý v tom čase prebýval v Blatnom potoku.
Jej synovia Mikuláš a Andrej sa zapojili do kuruckého povstania vedeného Imrichom Tőkőlim a po porážke ich takmer popravili počas tzv. Carffových jatiek na námestí v Prešove.
Hra bola uvedená v roku 2016 pri príležitosti Dňa na poctu mesta Michalovce a prvej písomnej zmienky o pozdišovskom hrnčiarstve.
Iustitia est caeca
„Iustitia est caeca... Vraví sa, že spravodlivosť je slepá, ale ja vidím. A počas stáročí, ktoré preleteli ponad toto mesto som videla mnoho – mnoho neprávostí, mnoho svárov, mnoho bolestí, mnoho hnevu...“
Takmer 300 rokov sa vliekol spor medzi obyvateľmi Novej Vsi a rodom Mariášiovcov z Markušoviec. V roku 1412 sa novoveský richtár Žigmund Reuber a prísažní mesta sťažujú panovníkovi Žigmundovi Luxemburskému, že zemania Mariášiovci neoprávnene rúbu lesy na mestských pozemkoch a ťažia ich železnú rudu. Kráľ preto vydáva príkaz, aby hodnoverné miesto na Spišskej Kapitule tento problém vyriešilo. No napriek dohováraniam spišského prepošta a presnému vymeraniu hraníc medzi chotármi, rozbroje medzi Novou Vsou a Mariášiovcami trvajú ďalej a nepriateľstvo sa začína vyostrovať. Novovešťania zaútočili na poddaných rodu Mariáši, jedného baníka dokonca zabili a telo hodili do bane. Ale ani Mariášiovci v útokoch nezaostávajú, niekoľkých obyvateľov mesta zajali a odvliekli do Markušovského väzenia. Vzájomná nevraživosť sa prehlbuje a po smrti kráľa Žigmunda sú do sporu vtiahnutí aj jeho nasledovníci kráľ Albrecht, Matej, Vladislav, Ferdinand I. či Rudolf II. Hádky medzi Novou Vsou a Mariášiovcami trvali bez prestania až do 18. storočia...
Predstavenie bolo inscenované počas Dní mesta Spišská Nová Ves
Takmer 300 rokov sa vliekol spor medzi obyvateľmi Novej Vsi a rodom Mariášiovcov z Markušoviec. V roku 1412 sa novoveský richtár Žigmund Reuber a prísažní mesta sťažujú panovníkovi Žigmundovi Luxemburskému, že zemania Mariášiovci neoprávnene rúbu lesy na mestských pozemkoch a ťažia ich železnú rudu. Kráľ preto vydáva príkaz, aby hodnoverné miesto na Spišskej Kapitule tento problém vyriešilo. No napriek dohováraniam spišského prepošta a presnému vymeraniu hraníc medzi chotármi, rozbroje medzi Novou Vsou a Mariášiovcami trvajú ďalej a nepriateľstvo sa začína vyostrovať. Novovešťania zaútočili na poddaných rodu Mariáši, jedného baníka dokonca zabili a telo hodili do bane. Ale ani Mariášiovci v útokoch nezaostávajú, niekoľkých obyvateľov mesta zajali a odvliekli do Markušovského väzenia. Vzájomná nevraživosť sa prehlbuje a po smrti kráľa Žigmunda sú do sporu vtiahnutí aj jeho nasledovníci kráľ Albrecht, Matej, Vladislav, Ferdinand I. či Rudolf II. Hádky medzi Novou Vsou a Mariášiovcami trvali bez prestania až do 18. storočia...
Predstavenie bolo inscenované počas Dní mesta Spišská Nová Ves
Bebekovci - stredoveká mafia
Pre kráľovské mesto Smolník sa hlavne 16. storočí javilo ako veľmi krízové. Pustošenie, lúpežné prepady, zastavenie práce v baniach a z toho vyplývajúca bieda, mor, neúroda a hlad. Búrali sa ťažné veže a šachty. Robotníci na ich vlastnej pôde boli zajímaní. Lúpežníci ich dávali do okov, zabíjali a iba za vysoké výkupné ich oslobodzovali. Na čele týchto útokov stál František Bebek. Pán Krásnej Hôrky, občas nazývaný aj Lišiak z Krásnej Hôrky a kvôli svojej krutosti aj Bobák alebo Bobáčisko. Jeho menom matky strašievali deti ešte stáročia po jeho smrti. Bebek sa vydieraním, plienením a podvodmi snažil upevniť svoje postavenie na Gemeri a rozšíriť ho aj na bohatý Spiš.
Historická kompozícia daných udalostí sa odohrala počas osláv Baníckeho dňa (2013) a taktiež pri príležitosti 770. výročia prvej písomnej zmienky o obci Smolník a 686. výročia udelenia privilégia kráľovského mesta. Bebekovci – stredoveká mafia predstaví udalosti, ktoré sú dramatickým, tragickým, ale aj veľmi dôležitým momentom v dejinách Smolníka i celého Slovenska.
Historická kompozícia daných udalostí sa odohrala počas osláv Baníckeho dňa (2013) a taktiež pri príležitosti 770. výročia prvej písomnej zmienky o obci Smolník a 686. výročia udelenia privilégia kráľovského mesta. Bebekovci – stredoveká mafia predstaví udalosti, ktoré sú dramatickým, tragickým, ale aj veľmi dôležitým momentom v dejinách Smolníka i celého Slovenska.
Historia est Magistra Vitae
Píše sa rok 1637. Rok, keď na svätopeterskom stolci sedí pápež Urban VIII., vo Francúzsku vládne slabý Ľudovít XIII. a jeho šedá eminencia kardinál Richelieu, v Anglicku panuje nešťastný a neskôr popravený kráľ Karol I. Stuart, v Rusku cár Michail – prvý z mocnej dynastie Romanovcov. V Habsburskej monarchii 15. februára zomiera cisár Ferdinand II. a na trón nastupuje jeho syn Ferdinand III.
Situácia v Európe, ale hlavne v Habsburskej monarchii je v tom čase veľmi zložitá...
V takomto zložitom období sa však občas stanú aj dobré veci. 20. júla roku Pána 1637 cisár Ferdinand III. Habsburský udelil obci Švedlár právo konať výročné trhy.
"My Ferdinand tretí, z Božej milosti rímsky vladár, cisár a kráľ Nemecka, Uhorska, Čiech, Dalmácie, Chorvátska, Slovinska etc. Touto listinou dávame na známosť všetkým, ktorých sa to týka... aby sa totiž v spomínanej obci Švedlár konali naveky slobodné trhy alebo výročné jarmoky raz v roku na sviatok Sv. Margaréty, to jest trinásty deň mesiaca júla. Taktiež povoľujeme konať týždenné trhy v jednotlivých dňoch mesiaca."
Hra bola bola inscenovaná v roku 2013 pri príležitosti dňa obce Švedlár.
Situácia v Európe, ale hlavne v Habsburskej monarchii je v tom čase veľmi zložitá...
V takomto zložitom období sa však občas stanú aj dobré veci. 20. júla roku Pána 1637 cisár Ferdinand III. Habsburský udelil obci Švedlár právo konať výročné trhy.
"My Ferdinand tretí, z Božej milosti rímsky vladár, cisár a kráľ Nemecka, Uhorska, Čiech, Dalmácie, Chorvátska, Slovinska etc. Touto listinou dávame na známosť všetkým, ktorých sa to týka... aby sa totiž v spomínanej obci Švedlár konali naveky slobodné trhy alebo výročné jarmoky raz v roku na sviatok Sv. Margaréty, to jest trinásty deň mesiaca júla. Taktiež povoľujeme konať týždenné trhy v jednotlivých dňoch mesiaca."
Hra bola bola inscenovaná v roku 2013 pri príležitosti dňa obce Švedlár.
Poklad Gelnického hradu
Nad mestom Gelnica sa kedysi vypínal pyšný hrad, ktorý bol svedkom mnohých historických udalostí.
V 16. storočí hrad patril kráľovi Jánovi Zápoľskému. Podľa legendy na Gelnickom hrade žila jeho matka pani Hedviga. Zápoľský však nebol jediným vládcom Uhorska, časť šľachty si totiž za panovníka zvolila Ferdinanda Habsburského. Na Ferdinandovu stranu sa pridalo i mesto Gelnica a spolu s cisárskymi vojakmi obliehali hrad. Povesť vraví, že tesne pred dobytím hradu dala pani Hedviga nahádzať do hradnej studne všetok poklad, aby sa nedostal do rúk cisárskym a Gelničanom. Napokon aj sama do studne skočila. Hrad bol napokon dobytý a neskôr cisár Ferdinand porazil i Jána Zápoľského. Po jeho porážke cisár a kráľ Ferdinand I. Habsburský daroval hrad Turzovcom, ktorí podporovali jeho vládu. Turzovci dali hrad zväčšiť a obnoviť. No, keď v roku 1636 zomrel posledný mužský potomok rodu. Kráľ daroval hrad Csákyovcom. Následkom rôznych povstaní a toho, že sa majitelia o hrad nestarali, hrad chátral a rozpadával sa. Jeho koniec nastal vďaka rozhodnutiu mesta, že materiál z hradných múrov má byť použitý na stavbu novej radnice. Ostatok hradu mal byť strhnutý. Gelnický hrad prestal existovať. Prežila len povesť o ukrytom poklade, ktorý, mimochodom, ešte stále nikto nenašiel. „... ja som z lásky zvädla“
|
|
|
Vykrádač hniezda
Divadelná hra „Vykrádač hniezda“, ktorá vznikla na základe rovnomenného textu spisovateľa, historika, stredoškolského profesora, divadelníka, jazykovedca i osvetára Leopolda Grussa, prenáša diváka do obdobia začiatku 20. storočia na východ Slovenska, do priestoru dominantne osídleného pôvodným nemeckým obyvateľstvom, tzv. Gründlermi. Leopold Gruss ako autor predlohy i postava hry pripravuje inscenáciu, ktorá by mala byť prezentovaná počas blížiacich sa fašiangov. Na skúškach hry sa stretávajú obyvatelia obce, ktorí predstavujú rôzne typy osobností, figúry a figúrky dedinského života. Rozvíja sa medzi nimi láska, ale vládne aj nenávisť. V súlade s morálnym posolstvom pôvodného textu aj adaptácia ponúka uspokojivý, hoci trochu ironický záver.
Predstavenie bolo prezentované v Mníšku nad Hnilcom a v Gelnici. |
Láska je víno bohov
... dav ujúka, jasotom hučí kraj vôkol.
Všetko sa rúti za ním: matky, otcovia, dcéry,
prostí aj poprední ľudia cválajú na novú slávnosť.
A volajú k nemu:
... darca vínneho moku, čo veselí srdce,
Tebe nevädne mladosť,
ty ako večný mladík v nebeských výšinách patríš
medzi najkrajších bohov.
Inscenácia Láska je víno bohov rozohráva príbehy Ovidiových Metamorfóz, konkrétne príbeh o bohovi Dionýzovi - Bakchovi.
Po Dionýzov dramatickom narodení sa oňho spočiatku staral Hermes, ale ako posol bohov mal plné ruky práce, nuž zveril ho nymfám, ktoré chlapčeka ukryli do hlbokej jaskyne a tu ho napriek všetkým úkladom nahnevanej Héry vychovávali. Dionýzos dospel na krásneho mládenca, a tak, ako to sľúbil jeho otec Zeus, stal sa bohom vína. Chodil po krajine a všade kam prišiel, učil ľudí pestovať vinnú révu, ktorá prinášala najušľachtilejšie plody zo všetkých darov zeme. Plody, ktorých vôni sa nevyrovnala ani jedna kvetina. Plody lahodné ako nektár. Plody, v ktorých sa spájala šťava zeme so slnečnými lúčmi, vlaha aj oheň. Kto raz nápoj z nich ochutnal, zostal v jeho zajatí až po hrob.
Prestavenie bolo realizované v letohrádky Dardenely v Markušovciach v roku 2019.
Všetko sa rúti za ním: matky, otcovia, dcéry,
prostí aj poprední ľudia cválajú na novú slávnosť.
A volajú k nemu:
... darca vínneho moku, čo veselí srdce,
Tebe nevädne mladosť,
ty ako večný mladík v nebeských výšinách patríš
medzi najkrajších bohov.
Inscenácia Láska je víno bohov rozohráva príbehy Ovidiových Metamorfóz, konkrétne príbeh o bohovi Dionýzovi - Bakchovi.
Po Dionýzov dramatickom narodení sa oňho spočiatku staral Hermes, ale ako posol bohov mal plné ruky práce, nuž zveril ho nymfám, ktoré chlapčeka ukryli do hlbokej jaskyne a tu ho napriek všetkým úkladom nahnevanej Héry vychovávali. Dionýzos dospel na krásneho mládenca, a tak, ako to sľúbil jeho otec Zeus, stal sa bohom vína. Chodil po krajine a všade kam prišiel, učil ľudí pestovať vinnú révu, ktorá prinášala najušľachtilejšie plody zo všetkých darov zeme. Plody, ktorých vôni sa nevyrovnala ani jedna kvetina. Plody lahodné ako nektár. Plody, v ktorých sa spájala šťava zeme so slnečnými lúčmi, vlaha aj oheň. Kto raz nápoj z nich ochutnal, zostal v jeho zajatí až po hrob.
Prestavenie bolo realizované v letohrádky Dardenely v Markušovciach v roku 2019.
Plášť svätého Martina
Písal sa rok 316 nášho letopočtu a v rímskom posádkovom meste Sabaria ležiacom v Hornej Panónii sa narodilo dieťa, ktorému dali meno Martin...
Ako desaťročný sa Martin, podľa legendy, zoznámil s kresťanskou vierou, no skôr než bol pokrstený, ho odviedli k cisárskemu vojsku. Mladého vojaka Martina zaradili do jazdeckého pluku, ktorý sídlil v Gálii v mestečku Amiens. Práve tu sa mu stala zvláštna príhoda. Počas jednej chladnej noci stretol v uliciach mesta otrhaného žobráka. Martin ho chcel obdarovať, ale nemal pri sebe ani jedlo, ani peniaze a tak vzal meč, rozťal svoj vojenský plášť a jednu jeho polovicu daroval žobrákovi. Nasledujúcu noc uvidel Ježiša Krista oblečeného práve do tejto polovice plášťa.
Po prepustení z vojska sa Martin stal učeník svätého Hilara a v roku 372 prijal, hoci nie celkom dobrovoľne, biskupský stolec v Tours. V zdraví sa dožil vyše osemdesiatich rokov. Zomrel v roku 397 a pochovaný bol 11. novembra. Tento deň sa preto oslavuje ako jeho sviatok, kedy deti obvykle očakávajú príchod Martina na bielom koni.
Predstavenie o svätom Martinovi bolo inscenované na Spišskej Kapitule (2010 a 2013).
Ako desaťročný sa Martin, podľa legendy, zoznámil s kresťanskou vierou, no skôr než bol pokrstený, ho odviedli k cisárskemu vojsku. Mladého vojaka Martina zaradili do jazdeckého pluku, ktorý sídlil v Gálii v mestečku Amiens. Práve tu sa mu stala zvláštna príhoda. Počas jednej chladnej noci stretol v uliciach mesta otrhaného žobráka. Martin ho chcel obdarovať, ale nemal pri sebe ani jedlo, ani peniaze a tak vzal meč, rozťal svoj vojenský plášť a jednu jeho polovicu daroval žobrákovi. Nasledujúcu noc uvidel Ježiša Krista oblečeného práve do tejto polovice plášťa.
Po prepustení z vojska sa Martin stal učeník svätého Hilara a v roku 372 prijal, hoci nie celkom dobrovoľne, biskupský stolec v Tours. V zdraví sa dožil vyše osemdesiatich rokov. Zomrel v roku 397 a pochovaný bol 11. novembra. Tento deň sa preto oslavuje ako jeho sviatok, kedy deti obvykle očakávajú príchod Martina na bielom koni.
Predstavenie o svätom Martinovi bolo inscenované na Spišskej Kapitule (2010 a 2013).
Kráľ Šalamún
Šalamún (hebr.: שלמה), syn kráľa Dávida a jeho manželky Betsabe, bol kráľom zjednoteného Izraelského kráľovstva. Vládol približne v rokoch 970 – 931 pred Kr. Za jeho vlády dosiahlo kráľovstvo najväčší územný a hospodársky rozmach, po jeho smrti sa však v dôsledku roztržky medzi jeho synmi rozpadlo. Kráľ Šalamún nechal v Jeruzaleme vystavať chrám, ktorý bol strediskom židovského náboženstva.
Šalamúnovo meno je vždy spájané s múdrosťou, ktorú vraj dostal priamo od Boha: „Šalamún, pretože si ma neprosil o bohatstvo, ani o dlhý vek, ani o životy svojich nepriateľov, ale žiadal si si múdrosť, rozhodol som sa, že ti splním tvoje želanie a k tomu ti dám aj to, o čo si nežiadal. Budeš mať srdce dobré a chápavé, aké nemal a nebude mať nikto pred tebou ani po tebe a zároveň budeš mať i slávu a bohatstvo, ktoré prevýšia slávu a bohatstvo všetkých ostatných kráľov.“
Predstavenie o kráľovi Šalamúnovi bolo inscenované na nádvorí kanónie v Spišskej Kapitule (2011).
Šalamúnovo meno je vždy spájané s múdrosťou, ktorú vraj dostal priamo od Boha: „Šalamún, pretože si ma neprosil o bohatstvo, ani o dlhý vek, ani o životy svojich nepriateľov, ale žiadal si si múdrosť, rozhodol som sa, že ti splním tvoje želanie a k tomu ti dám aj to, o čo si nežiadal. Budeš mať srdce dobré a chápavé, aké nemal a nebude mať nikto pred tebou ani po tebe a zároveň budeš mať i slávu a bohatstvo, ktoré prevýšia slávu a bohatstvo všetkých ostatných kráľov.“
Predstavenie o kráľovi Šalamúnovi bolo inscenované na nádvorí kanónie v Spišskej Kapitule (2011).
Svätý Pavol - Apoštol národov
Apoštol Pavol pochádzal z nábožnej židovskej rodiny, ktorá mala rímske občianske právo. Bol vychovaný ako farizej. Neskôr študoval v Jeruzaleme a stal sa rabínom. Vyučil sa aj remeslu a bol tiež výrobcom stanov. Saul (Šavol) bol horlivým vyznávačom židovskej viery a z poverenia veľkňaza prenasledoval kresťanov, väznil ich a mučil. Mnohí kresťania z Jeruzalema pred prenasledovaním ušli, niektorí sa uchýlili do Damasku, kde obracali na kresťanskú vieru tamojších obyvateľov. Saul sa vybral do Damasku pochytať kresťanov a priviesť ich do Jeruzalema. Pred príchodom do Damasku mal videnie, po ktorom sa obrátil na kresťanskú vieru.
"Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov. A keby som mal dar proroctva a lásky by som nemal, ničím by som nebol. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je sebecká, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne..."
1. Kor. 13
Predstavenie o svätom Pavlovi bolo inscenované na Spišskej Kapitule (2012).
"Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov. A keby som mal dar proroctva a lásky by som nemal, ničím by som nebol. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je sebecká, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne..."
1. Kor. 13
Predstavenie o svätom Pavlovi bolo inscenované na Spišskej Kapitule (2012).
Viem, že si unavený, Konštantín...
Poďteže sem, deti, a počúvajte ma. Poďte sem, vy všetci, ktorí sa bojíte Boha; budem vám rozprávať, aby o tom vedelo budúce pokolenie, synovia, čo sa narodia, a ľud, čo bude stvorený, aby chválil Pána.
Vyrozprávam vám príbeh o istom vznešenom a múdrom mužovi. Dobre som toho muža poznal, lebo, ja Kliment zvaný Ochridský, som bol dlhé roky jeho žiakom a priateľom.
Počúvajte teda o jeho živote.
V meste Solún, viac než osemsto rokov po narodení nášho pána Ježiša Krista, žil jeden bohatý a urodzený muž menom Lev. Bol zbožný a spravodlivý. Ten muž mal sedem detí. Najmladšie z nich sa volalo Konštantín.
"Cisár teda zhromaždil radu a zavolal Konštantína Filozofa. Prečítal pred ním túto prosbu a povedal mu: „Filozof, viem, že si unavený, ale musíš tam ísť. Túto úlohu môžeš vykonať iba ty.“
Filozof odpovedal: „Je pravda, že som unavený a chorý, ale s radosťou sa tam vyberiem, ak majú písmená vo svojej reči..."
Život Konštantína
Predstavenie o Konštantínovi a Metodovi bolo inscenované na Spišskej Kapitule (2013).
Vyrozprávam vám príbeh o istom vznešenom a múdrom mužovi. Dobre som toho muža poznal, lebo, ja Kliment zvaný Ochridský, som bol dlhé roky jeho žiakom a priateľom.
Počúvajte teda o jeho živote.
V meste Solún, viac než osemsto rokov po narodení nášho pána Ježiša Krista, žil jeden bohatý a urodzený muž menom Lev. Bol zbožný a spravodlivý. Ten muž mal sedem detí. Najmladšie z nich sa volalo Konštantín.
"Cisár teda zhromaždil radu a zavolal Konštantína Filozofa. Prečítal pred ním túto prosbu a povedal mu: „Filozof, viem, že si unavený, ale musíš tam ísť. Túto úlohu môžeš vykonať iba ty.“
Filozof odpovedal: „Je pravda, že som unavený a chorý, ale s radosťou sa tam vyberiem, ak majú písmená vo svojej reči..."
Život Konštantína
Predstavenie o Konštantínovi a Metodovi bolo inscenované na Spišskej Kapitule (2013).
Bohabojný Jób
Jób je hlavnou postavou starozákonnej knihy Jób. Podľa Biblie žil Jób v krajine Úc. Mal sedem synov a tri dcéry. Jób bol bezúhonný, spravodlivý a bohabojný človek, ale Boh dovolil Satanovi, aby vyskúšal jeho vernosť rôznymi skúškami. Najprv prišiel o majetok a potom aj o rodinu. Po tom všetkom sa mu dostalo aj mnoho fyzického utrpenia. Jób v skúškach obstál a Boh ho za vernosť odmenil dvojnásobne. Nakoniec bol Jób znova zahrnutý požehnaním a bohatstvom.
"Ničomu nerozumiem. Keby som aspoň tušil, prečo toto všetko na mňa Boh dopustil. Celý život som sa snažil byť spravodlivý a dobrý. Každý deň som mu prinášal obety a napriek tomu na mňa odrazu dopadlo toľko rán. Nerozumiem tomu. Tí, ktorí sú zlí, tých netrestá. Mňa však áno. Prečo je to tak?"
Predstavenie Bohabojný Jób bolo inscenované na Spišskej Kapitule (2014).
"Ničomu nerozumiem. Keby som aspoň tušil, prečo toto všetko na mňa Boh dopustil. Celý život som sa snažil byť spravodlivý a dobrý. Každý deň som mu prinášal obety a napriek tomu na mňa odrazu dopadlo toľko rán. Nerozumiem tomu. Tí, ktorí sú zlí, tých netrestá. Mňa však áno. Prečo je to tak?"
Predstavenie Bohabojný Jób bolo inscenované na Spišskej Kapitule (2014).
Dávid a Goliáš
Boh zanevrel na kráľa Saula pre jeho neposlušnosť a vyslal proroka Samuela k Izaimu, aby medzi jeho synmi našiel nového kráľa. Voľba padla na Dávida, Izaiho najmladšieho syna, ktorý pásol ovce svojho otca. Pretože sa Bohu zaľúbil, nariadil Samuelovi, aby Dávida pomazal ako ďalšieho kráľa Izraela.
Počas Saulovej vlády hrozil Izraelu vojenský konflikt s Filištíncami. Dávid nosieval jedlo svojim starším bratom, ktorí spoločne so Saulom počúvali posmešné reči filištínskeho hrdinu, obra Goliáša. Nikto z Izraelitov sa mu neodvažoval postaviť, a preto keď Dávid vyhlásil, že pôjde bojovať s Goliášom, Saul ho spočiatku odhováral. Nakoniec však súhlasil a ponúkol Dávidovi svoju vlastnú zbroj. Dávid však odmietol a proti Goliášovi šiel ozbrojený len prakom a palicou. Dávid trafil Goliáša kameňom z praku presne do čela, pribehol k nemu a jeho vlastným mečom mu odsekol hlavu. Keď Filištínci videli, že ich najsilnejší hrdina je mŕtvy, zutekali z boja. Dávid týmto súbojom zaistil Izraelu víťazstvo.
Predstavenie Dávid a Goliáš bolo inscenované na Spišskej Kapitule (2015).
Počas Saulovej vlády hrozil Izraelu vojenský konflikt s Filištíncami. Dávid nosieval jedlo svojim starším bratom, ktorí spoločne so Saulom počúvali posmešné reči filištínskeho hrdinu, obra Goliáša. Nikto z Izraelitov sa mu neodvažoval postaviť, a preto keď Dávid vyhlásil, že pôjde bojovať s Goliášom, Saul ho spočiatku odhováral. Nakoniec však súhlasil a ponúkol Dávidovi svoju vlastnú zbroj. Dávid však odmietol a proti Goliášovi šiel ozbrojený len prakom a palicou. Dávid trafil Goliáša kameňom z praku presne do čela, pribehol k nemu a jeho vlastným mečom mu odsekol hlavu. Keď Filištínci videli, že ich najsilnejší hrdina je mŕtvy, zutekali z boja. Dávid týmto súbojom zaistil Izraelu víťazstvo.
Predstavenie Dávid a Goliáš bolo inscenované na Spišskej Kapitule (2015).
Silák Samson
Po niekoľko desaťročnom porobení izraelského ľudu Boh sľúbil, že im dá hrdinu, ktorý im pomôže. Tak sa dovtedy neplodnej žene narodí dieťa, ktoré dostane meno Samson. Hospodin má však jednu podmienku. Svojho syna musí vychovávať ako nazirejca – to je ako človeka zasväteného Bohu. Musí žiť zbožným životom, vyhýbať sa nečistým jedlám, nevezme do úst ani hlt vína a jeho vlasov sa nikdy nedotkne britva. Tak sa aj stalo.
Samson mal v sebe zázračnú silu a bol nepremožiteľný, jeho slabosťou sa však stala krásna filištínska Dalila, ktorá po svadbe deň, čo deň naliehala, aby jej Samson povedal svoje tajomstvo. Nakoniec svojej milej prezradil, v čom spočíva jeho nadľudská sila, a to sa mu stalo osudným: "Keby ma niekto ostrihal, moja sila by odo mňa odišla, oslabol by som a bol by som, ako ktorýkoľvek človek."
Samson vrúcne a zaslepene Dalilu miloval, ona ho však zradila tak, že mu odrezala vlasy, kým spal na jej kolenách a vydala ho Filištíncom, ktorí ho potom oslepili a uväznili.
Samson prosí Boha o silu, ktorú stratil. Boh sa zmiluje a sila sa Samsonovi vracia po tom, ako mu znova dorastú vlasy. Počas osláv boha Dagona Filištínci privedú Samsona do chrámu, aby sa mi posmievali. Samson sa však oprie o stĺpy, ktoré držia strechu budovy a zvalí ju. V rozvalinách nachádza smrť aj samotný Samson.
Predstavenie Silák Samson bolo inscenované na Spišskej Kapitule (2016).
Samson mal v sebe zázračnú silu a bol nepremožiteľný, jeho slabosťou sa však stala krásna filištínska Dalila, ktorá po svadbe deň, čo deň naliehala, aby jej Samson povedal svoje tajomstvo. Nakoniec svojej milej prezradil, v čom spočíva jeho nadľudská sila, a to sa mu stalo osudným: "Keby ma niekto ostrihal, moja sila by odo mňa odišla, oslabol by som a bol by som, ako ktorýkoľvek človek."
Samson vrúcne a zaslepene Dalilu miloval, ona ho však zradila tak, že mu odrezala vlasy, kým spal na jej kolenách a vydala ho Filištíncom, ktorí ho potom oslepili a uväznili.
Samson prosí Boha o silu, ktorú stratil. Boh sa zmiluje a sila sa Samsonovi vracia po tom, ako mu znova dorastú vlasy. Počas osláv boha Dagona Filištínci privedú Samsona do chrámu, aby sa mi posmievali. Samson sa však oprie o stĺpy, ktoré držia strechu budovy a zvalí ju. V rozvalinách nachádza smrť aj samotný Samson.
Predstavenie Silák Samson bolo inscenované na Spišskej Kapitule (2016).
Hľa, váš kráľ!
Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ A bili ho po tvári. Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.“ Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!“ Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ Pilát im povedal: „Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.“ Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.“
Divadelné predstavenie Hľa, váš kráľ! podobou krížovej cesty zachytáva posledného hodiny zo života Ježiša Krista.
Predstavenie bolo inscenované v roku 2014 počas podujatia Spišský Jeruzalem na Spišskej Kapitule.
Divadelné predstavenie Hľa, váš kráľ! podobou krížovej cesty zachytáva posledného hodiny zo života Ježiša Krista.
Predstavenie bolo inscenované v roku 2014 počas podujatia Spišský Jeruzalem na Spišskej Kapitule.
Ja som s vami!
"Naplnilo sa to, čo bolo o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch: Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Ja na vás teraz zosielam, čo sľúbil môj Otec. Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.
A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta."
V roku 2023 pod názvom Ja som s vami! bola krížová cesta inscenovaná v Spišskej Novej Vsi.
A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta."
V roku 2023 pod názvom Ja som s vami! bola krížová cesta inscenovaná v Spišskej Novej Vsi.
Svätá Ľudmila
Vládla tedy svatá Lidmila,
která na Tetíně sídlila,
a že lid ji měl z té duše rád,
po křesťanských dětech dal jí znát,
jakým úkladem se zabývá
tajně její snacha žárlivá
a jakou zlou roli hrají v něm
dva zlotřilci Tumma s Gomoněm.
Dalimilova kronika
Jednou z pamätihodností obce Prakovce je kostol sv. Ľudmily. Patrocínium sv. Ľudmily je na Slovensku pomerne vzácne. Možno teda predpokladať, že kostol, ktorý vznikol v roku 1883, bol sv. Ľudmile zasvätený vďaka Ľudmile Lazanskej, manželke grófa Štefana Csakyho.
V inscenácii Svätá Ľudmila sa diváci zoznámia so zaujímavým a dramatickým životom prvej českej svätice – počínajúc jej krstom prijatým z rúk biskupa Metoda, pokračujúc životom vdovy a radkyne českých kniežat, až po jej starostlivosť o najvýznamnejšieho českého kráľa Václava. Život sv. Ľudmily sa skončil tragicky. Pravdepodobne z politických dôvodov ju kňažná Drahomíra, manželka jej zosnulého syna, nechala zavraždiť veľmi brutálnym spôsobom. Za jej príkladný život však bola Ľudmila čoskoro blahorečené a vyhlásená za svätú.
Vládla tedy svatá Lidmila,
která na Tetíně sídlila,
a že lid ji měl z té duše rád,
po křesťanských dětech dal jí znát,
jakým úkladem se zabývá
tajně její snacha žárlivá
a jakou zlou roli hrají v něm
dva zlotřilci Tumma s Gomoněm.
Dalimilova kronika
Jednou z pamätihodností obce Prakovce je kostol sv. Ľudmily. Patrocínium sv. Ľudmily je na Slovensku pomerne vzácne. Možno teda predpokladať, že kostol, ktorý vznikol v roku 1883, bol sv. Ľudmile zasvätený vďaka Ľudmile Lazanskej, manželke grófa Štefana Csakyho.
V inscenácii Svätá Ľudmila sa diváci zoznámia so zaujímavým a dramatickým životom prvej českej svätice – počínajúc jej krstom prijatým z rúk biskupa Metoda, pokračujúc životom vdovy a radkyne českých kniežat, až po jej starostlivosť o najvýznamnejšieho českého kráľa Václava. Život sv. Ľudmily sa skončil tragicky. Pravdepodobne z politických dôvodov ju kňažná Drahomíra, manželka jej zosnulého syna, nechala zavraždiť veľmi brutálnym spôsobom. Za jej príkladný život však bola Ľudmila čoskoro blahorečené a vyhlásená za svätú.
Vianočná radosť s Filom Nerim
„Ohniva guľa priletela nad moju hlavu a potom začala klesať nižšie a nižšie, až mi napokon vkĺzla do úst a uviazla mi v hrudi. Po celom tele sa mi rozlial oheň lásky, ktorý bol taký silný, že som padol na kolená a celý som sa triasol. Keď som si položil ruku na srdce, bolo veľké a v ušiach som počul jeho zvuk, bilo ako zvon...“
Sv. Filip Neri sa narodil 21. júla 1515. Jeho rodiča pochádzali zo vznešených a bohatých rodov, avšak sami toho príliš veľa nemali. Filipova matka zomrela, keď bol ešte chlapcom. Otec Filipa poslal do mestečka San Germano na úpätí vrchu Monte Cassino, aby sa tam vyučil za obchodníka. Filipovi sa to však nepáčilo, zaumienil si, že svoj život zasvätí Bohu. V roku 1534 odišiel do Ríma. Žil veľmi chudobne. Čo mal, predal, peniaze rozdal chudobným, chodil do nemocnice, opatroval chorých. Rozprával ľuďom o Bohu a o kresťanskom živote. Bol známy svojou veselosťou. V roku 1551 sa na naliehanie svojho spovedníka dal vysvätiť za kňaza. Ako kňaz už nekázal tak často na uliciach, ale zhromažďoval mužov a chlapcov, s ktorými o všeličom debatoval a spolu chodil aj ošetrovať chorých. V roku 1558 preložil tieto schôdzky do zvláštnej modlitebne – do oratória nad chrámovou klenbou v chráme San Girolamo. S Filipom vtedy spolupracovali viacerí svätci, napr. sv. Ignác z Loyoly. Z jeho života sa traduje viacero veselých príhod, patrí k najobľúbenejším rímskym svätým.
6. 1. 2023 Spišská Nová Ves
foto: Peter Dobrovský
Sv. Filip Neri sa narodil 21. júla 1515. Jeho rodiča pochádzali zo vznešených a bohatých rodov, avšak sami toho príliš veľa nemali. Filipova matka zomrela, keď bol ešte chlapcom. Otec Filipa poslal do mestečka San Germano na úpätí vrchu Monte Cassino, aby sa tam vyučil za obchodníka. Filipovi sa to však nepáčilo, zaumienil si, že svoj život zasvätí Bohu. V roku 1534 odišiel do Ríma. Žil veľmi chudobne. Čo mal, predal, peniaze rozdal chudobným, chodil do nemocnice, opatroval chorých. Rozprával ľuďom o Bohu a o kresťanskom živote. Bol známy svojou veselosťou. V roku 1551 sa na naliehanie svojho spovedníka dal vysvätiť za kňaza. Ako kňaz už nekázal tak často na uliciach, ale zhromažďoval mužov a chlapcov, s ktorými o všeličom debatoval a spolu chodil aj ošetrovať chorých. V roku 1558 preložil tieto schôdzky do zvláštnej modlitebne – do oratória nad chrámovou klenbou v chráme San Girolamo. S Filipom vtedy spolupracovali viacerí svätci, napr. sv. Ignác z Loyoly. Z jeho života sa traduje viacero veselých príhod, patrí k najobľúbenejším rímskym svätým.
6. 1. 2023 Spišská Nová Ves
foto: Peter Dobrovský
Františkove Vianoce
Presne pred 800 rokmi František z Assisi v talianskom meste Greccio vytvoril prvý živý betlehem, aby tak svojim rehoľným bratom a obyvateľom z okolia priblížil narodenie Ježiša Krista.
František sa narodil v Assisi pravdepodobne v roku 1181. Jeho rodičmi boli zámožný obchodník so súknom Pietro di Bernardone a jeho manželka Giovanna, zvaná tiež Pica. František bol pokrstený ako Giovanni, podľa Jána Krstiteľa, avšak keď sa jeho otec vrátil z obchodnej cesty po Francúzsku, rozhodol sa zmeniť mu meno na Francesco – čo znamená malý Francúz. Ako mladík prežíval veľmi búrlivý život plný zábavy a pitiek. Po vojne so susedným mestom Perugia, ktorej sa František zúčastnil, ochorel a tu sa pomaly začína jeho obrátenie k Bohu. Jedného dňa pri potulke krajinou sa František modlil v kostole San Damiano. Vtedy k nemu prehovoril Kristus z kríža. Trikrát zopakoval: „František, nevidíš, že sa môj dom rozpadá? Oprav ho!“ František si okamžite zadovážil stavebný materiál a začal opravovať kostol. Na opravu a iné dobročinné účely si František bral finančné prostriedky z obchodu svojho otca. To viedlo k hádkam a dokonca k súdnemu sporu, pri ktorom Pietro Bernardone podal na svojho syna žalobu u miestneho biskupa. Pri súdnom pojednávaní, ktoré sa konalo na jar roku 1206 verejne na námestí, sa František vyzliekol donaha, dramaticky sa vzdal svojho dedičstva a zriekol sa svojho otca slovami: „Do dnešného dňa som ťa volal svojím otcom na tejto zemi, odteraz však chcem hovoriť: Otče, ktorý si na nebesiach.“ Od tej chvíle žil František v dobrovoľnej chudobe ako pustovník na okraji spoločnosti. Ako kajúcnik nabádal aj ostatných, aby milovali Boha, kajali sa za svoje hriechy a takto postupne priťahoval ďalších mladých ľudí, ktorí boli ochotní zdieľať s ním jeho spôsob života. V roku 1209 putoval František so svojimi jedenástimi nasledovníkmi do Ríma, aby tam pápeža Inocenta III. dobrovoľne požiadal o schválenie spôsobu života svojho malého spoločenstva.
30. 12. 2023 Spišská Nová Ves
foto: A. Kalik
Mlč, trp a modli sa!
Alžbeta Eppingerová sa narodila 9. septembra 1814 v kúpeľnom meste Niederbronn, na severe Alsaska ako prvé dieťa maloroľníckych rodičov. Po nej nasleduje ešte desať súrodencov. Vyrastá v jednoduchých podmienkach vo svojej rodine, farnosti, v obci. Už v mladosti ju postihujú rôzne ochorenia. V rokoch choroby zažíva Alžbeta hlboké duchovné skúsenosti. Okolo roku 1846 sa to stáva známym aj v jej okolí. Ján Dávid Reichard, od roku 1823 katolícky kňaz v Niederbronne, je bezprostredným svedkom všetkých týchto udalostí. V priebehu roka 1848 prichádza Alžbeta k poznaniu, že má založiť rehoľné spoločenstvo. Podarí sa jej to s pomocou farára Reicharda. Spoločenstvo má pomáhať chorým, chudobným a trpiacim a toto dielo schváli aj diecézny biskup. Deň jeho oficiálneho začiatku je 28. august 1849 . Dňa 10. septembra 1849 bola obliečka Alžbety, keď dostala meno Alfonza Mária. Prvé sľuby zložila 2. januára 1850. Sr. Alfonza Mária bola menovaná biskupom Rässom za predstavenú spoločenstva. Matka Alfonza Mária bola dňa 9. septembra 2018 bola v Štrasburgu blahorečená.
„Mlč, trp a modli sa!“ boli slová, ktoré charakterizovali jej život naplnený službou, obetou a modlitbou, a ktoré nechala svojim sestrám ako dedičstvo. Jej životným mottom bolo: „Všetko pre Boha a pre spásu duší.“ Nik nebol pre ňu tak nepatrný, aby mu nepomohla, hoci sama veľmi trpela.
„Mlč, trp a modli sa!“ boli slová, ktoré charakterizovali jej život naplnený službou, obetou a modlitbou, a ktoré nechala svojim sestrám ako dedičstvo. Jej životným mottom bolo: „Všetko pre Boha a pre spásu duší.“ Nik nebol pre ňu tak nepatrný, aby mu nepomohla, hoci sama veľmi trpela.
Udeľovanie práva trhu v Starej Ľubovni
"My, Ľudovít, z božej milosti kráľ Uhorska, Dalmátska, Chorvátska, Raškyy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska..."
Takto sa začína listina, ktorou v roku 1364 Ľudovít z rodu Anjou udeľuje mestu Stará Ľubovňa právo každoročného trhu. Pri príležitosti Ľubovnianskeho jarmoku sa uskutočnila divadelná rekonštrukcia tejto významnej udalosti.
Takto sa začína listina, ktorou v roku 1364 Ľudovít z rodu Anjou udeľuje mestu Stará Ľubovňa právo každoročného trhu. Pri príležitosti Ľubovnianskeho jarmoku sa uskutočnila divadelná rekonštrukcia tejto významnej udalosti.
Ako Stará Ľubovňa zostala verná kráľovi Žigmundovi
Písal sa začiatok 15. storočia a uhorský trón kráľa Žigmunda Luxemburského sa otriasal. Predovšetkým šľachta na juhu Uhorska nebola spokojná s jeho vládou a chcela ho zosadiť. Šľachtici s mečom v ruke povstali proti svojmu panovníkovi. Požiar vzbury sa čoskoro rozhorel po celej krajine a nevyhol sa ani Starej Ľubovni. Vtedajší majiteľ Ľubovnianskeho hradu Mikuláš Horváth sa pridal na stranu povstalcov. Mesto Stará Ľubovňa, ktoré bolo súčasťou jeho panstva, sa však zostalo verné kráľovi.
Po skončení povstania, v ktorom bol Mikuláš Horváth porazený, a po ničivom požiari mesto žiada o pomoc kráľa. Žigmund Luxemburský z vďačnosti listinou z roku 1404 oslobodzuje mesto od platenia kráľovských daní na dobu dvadsiatich rokov.
Po skončení povstania, v ktorom bol Mikuláš Horváth porazený, a po ničivom požiari mesto žiada o pomoc kráľa. Žigmund Luxemburský z vďačnosti listinou z roku 1404 oslobodzuje mesto od platenia kráľovských daní na dobu dvadsiatich rokov.
Mierová dohoda
„Píše sa rok Pána 1411 a situácia v Uhorsku je veľmi zlá. Od roku 1409 krajinu vyčerpáva vojna s Benátkami a rok na to sa skomplikovali aj vzťahy so susedným Poľskom. Keď totiž vypukli boje medzi Nemeckým rytierskym rádom a Poľským kráľovstvom náš pán a vládca, jeho milosť uhorský kráľ Žigmund Luxemburský sa postavil na stranu nemeckých rytierov.
Uhorské vojská udreli na poľské hraničné územia a vyplienili ich. No čoskoro prišla rýchla a krutá odveta. V roku 1411 na nás Poliaci tiež zaútočili a takmer úplne zničili aj naše starobylé mesto Stará Ľubovňa...“ Takto sa začína rozprávanie o podpísaní mierovej dohody medzi Uhorskom a Poľskom. Kráľ Žigmund si totiž uvedomil nebezpečenstvo hroziace zo strany Poliakov a tak pozýva Vladislava Jagelovského do Starej Ľubovne, aby tu prerokovali a následne podpísali zmluvu o mieri. Rokovania samozrejme sprevádzali zábavy, hostiny i rytierske turnaje.
Historická kompozícia Mierová dohoda bola inscenovaná na otvorení XX. Ľubovnianskeho jarmoku a na otvorení letnej turistickej sezóny 2012 na hrade Ľubovňa.
Uhorské vojská udreli na poľské hraničné územia a vyplienili ich. No čoskoro prišla rýchla a krutá odveta. V roku 1411 na nás Poliaci tiež zaútočili a takmer úplne zničili aj naše starobylé mesto Stará Ľubovňa...“ Takto sa začína rozprávanie o podpísaní mierovej dohody medzi Uhorskom a Poľskom. Kráľ Žigmund si totiž uvedomil nebezpečenstvo hroziace zo strany Poliakov a tak pozýva Vladislava Jagelovského do Starej Ľubovne, aby tu prerokovali a následne podpísali zmluvu o mieri. Rokovania samozrejme sprevádzali zábavy, hostiny i rytierske turnaje.
Historická kompozícia Mierová dohoda bola inscenovaná na otvorení XX. Ľubovnianskeho jarmoku a na otvorení letnej turistickej sezóny 2012 na hrade Ľubovňa.
Móric Beňovský - väzeň na Ľubovnianskom hrade
Legenda vraví, že potom ako sa Móric Beňovský vďaka zásahu generála Elstermana dostal do väzenia na Ľubovnianskom hrade, oslobodila ho jeho snúbenica Zuzana. Nikto však nevie, ako sa jej to podarilo. Povráva sa, že Beňovský sa prezliekol do ženských šiat, ktoré mu doniesla, a tak sa mu podarilo ujsť.
Historická kompozícia Móric Beňovský - väzeň na Ľubovnianskom hrade bola inscenovaná na otvorení XXI. Ľubovnianskeho jarmoku (2013).
Teodor Lubomirski - Knieža pekelných temnôt v Starej Ľubovni
DIABOL: Ozaj, vieš, ako vieš, ako skončil ten úbohý richtár, ktorému si tak naložil?
LUBOMIRSKY: Nie, a ani ma to nezaujíma.
DIABOL: Ale malo by ťa. Zomrel. Pri obhliadke mŕtvoly sa zistilo, že má telo plné rán a na oboch stranách polámané rebrá. Pochovali ho ako martýra v miestnom kostole a nad hlavu mu umiestnili nápis: "Poučte sa na mne, správcovia, čo mi osožil vznešený úrad. Mnoho som vytrpel, vedený láskou pre spoločné dobro. Teraz hrob je mojim lôžkom. Za takú veľkú ťarchu, odmenou mi je smrť."
LUBOMIRSKY: Ó, aké vznešené! Ale dosiahol som, čo som chcel. Všetci sa ma boja. Sluhovia sa musia báť svojho pána.
Od 16. storočia vládnu na Starou Ľubovňou grófi z rodi Lubomirskych. Najhorší z nich bol pravdepodobne Teodor Konštantín Lubomirski, ktorého pre jeho krutú povahu nazývali Kniežaťom pekelných temnôt. Na spravované obce uvalil privysoké dane a poplatky a každého, kto sa na to sťažoval, tvrdo potrestal. Rovnako ako richtára z Podolínca Pavla Geyera.
Knieža Teodor zomrel v roku 1745 a pri príležitosti 270 výročia jeho smrti bola počas jarmoku v Starej Ľubovni realizovaná historická scénka hovoriaca o živote tohto zlého správcu.
DIABOL: Ozaj, vieš, ako vieš, ako skončil ten úbohý richtár, ktorému si tak naložil?
LUBOMIRSKY: Nie, a ani ma to nezaujíma.
DIABOL: Ale malo by ťa. Zomrel. Pri obhliadke mŕtvoly sa zistilo, že má telo plné rán a na oboch stranách polámané rebrá. Pochovali ho ako martýra v miestnom kostole a nad hlavu mu umiestnili nápis: "Poučte sa na mne, správcovia, čo mi osožil vznešený úrad. Mnoho som vytrpel, vedený láskou pre spoločné dobro. Teraz hrob je mojim lôžkom. Za takú veľkú ťarchu, odmenou mi je smrť."
LUBOMIRSKY: Ó, aké vznešené! Ale dosiahol som, čo som chcel. Všetci sa ma boja. Sluhovia sa musia báť svojho pána.
Od 16. storočia vládnu na Starou Ľubovňou grófi z rodi Lubomirskych. Najhorší z nich bol pravdepodobne Teodor Konštantín Lubomirski, ktorého pre jeho krutú povahu nazývali Kniežaťom pekelných temnôt. Na spravované obce uvalil privysoké dane a poplatky a každého, kto sa na to sťažoval, tvrdo potrestal. Rovnako ako richtára z Podolínca Pavla Geyera.
Knieža Teodor zomrel v roku 1745 a pri príležitosti 270 výročia jeho smrti bola počas jarmoku v Starej Ľubovni realizovaná historická scénka hovoriaca o živote tohto zlého správcu.
Spravodlivý súd
V roku 1678 vyvrcholila nespokojnosť s vládou Leopolda I. ďalším protihabsburgským povstaním. Do jeho čela sa dostal gróf Imrich Thököli, bohatý uhorský magnát a pán hradu Kežmarok. Jeho vojsko tvorili zverbovaní vojaci, ktorí sa nazývali kurucmi. Základňou povstalcov boli stolice na severovýchode Uhorska. Thököliho oddiely postupovali dosť rýchlo a obsadili banské mestá a hornú Nitru. Okrem toho, jeho oddiely pôsobili aj na Spiši, viackrát vydrancovali Spišskú Novú Ves.
V súvislosti s povstaním sa v Starej Ľubovni traduje nasledovná udalosť. S povstalcami sympatizoval aj ľubovniansky richtár, Jakub Demek. Po ňom bol na túto funkciu zvolený jeho syn. Otec sa však rozhodol, že sa pomstí a tak začal v meste zakladať požiare. Traduje sa, že keď sa ho syn opýtal, aký trest by uložil podpaľačovi mesta, starší Demek odpovedal, že by ho dal stiahnuť z kože. Na to mladší Demek odpovedal: „Sám si nad sebou vyniesol rozsudok…“
Táto udalosť je zvečnená aj na obraze, ako memento pre tých, ktorí by túžili po pomste. Obraz ma príznačný názov Spravodlivý súd.
V súvislosti s povstaním sa v Starej Ľubovni traduje nasledovná udalosť. S povstalcami sympatizoval aj ľubovniansky richtár, Jakub Demek. Po ňom bol na túto funkciu zvolený jeho syn. Otec sa však rozhodol, že sa pomstí a tak začal v meste zakladať požiare. Traduje sa, že keď sa ho syn opýtal, aký trest by uložil podpaľačovi mesta, starší Demek odpovedal, že by ho dal stiahnuť z kože. Na to mladší Demek odpovedal: „Sám si nad sebou vyniesol rozsudok…“
Táto udalosť je zvečnená aj na obraze, ako memento pre tých, ktorí by túžili po pomste. Obraz ma príznačný názov Spravodlivý súd.
Rosa chudobných, ozdoba cirkvi
Hedviga (1373 – 1399) alebo po poľsky Jadwiga bola dcéra uhorského a poľského kráľa Ľudovíta Veľkého z Anjou. Údajne bola veľmi vzdelaná, rozprávala mnohými jazykmi a zároveň sa zaujímala o umenie, hudbu, vedu. S týmito ozdobami ducha sa spájalo aj dobré srdce. Ako kráľovná bola ochrankyňou chudobných a biednych.
Keď mala desať rokov, nastúpila na poľský trón a bola korunovaná ako „kráľ“ Poľska. V súvislosti s touto udalosťou prebehli rokovania, na ktorých sa zúčastnili Žigmund Luxemburský a zástupcovia poľskej šľachty. Predmetom rokovaní bolo ukončenie vojenského ťaženia kráľa Žigmunda do Poľska ako aj príchod budúcej kráľovnej do Krakova.
O dva roky neskôr, z politických dôvodov, ktoré priniesli zjednotenie Poľska a Litvy, sa mladučká Hedviga vydala za tridsaťšesťročného Vladislava Jagelonského. Väčšina politickej zodpovednosti tak prešla do manželových rúk a ona sa mohla zaoberať kultúrnymi a dobročinnými aktivitami. Podporovala spisovateľov a umelcov, venovala mnoho zo svojho osobného majetku na charitu a zakladanie nemocníc. Podieľala sa na znovuvybudovaní Krakovskej akadémie, ktorá bola neskôr premenovaná na počesť Hedvigy a jej manžela na Jagelonsku univerzitu.
Niekoľko rokov po smrti, Hedviga zomrela veľmi mladá po pôrode, sa začalo hovoriť o jej svätosti. Zvesť o príkladom živote kráľovnej Hedvigy pretrvala až do 20. storočia a pápež Ján Pavol II. ju v roku 1997 kanonizoval.
Keď mala desať rokov, nastúpila na poľský trón a bola korunovaná ako „kráľ“ Poľska. V súvislosti s touto udalosťou prebehli rokovania, na ktorých sa zúčastnili Žigmund Luxemburský a zástupcovia poľskej šľachty. Predmetom rokovaní bolo ukončenie vojenského ťaženia kráľa Žigmunda do Poľska ako aj príchod budúcej kráľovnej do Krakova.
O dva roky neskôr, z politických dôvodov, ktoré priniesli zjednotenie Poľska a Litvy, sa mladučká Hedviga vydala za tridsaťšesťročného Vladislava Jagelonského. Väčšina politickej zodpovednosti tak prešla do manželových rúk a ona sa mohla zaoberať kultúrnymi a dobročinnými aktivitami. Podporovala spisovateľov a umelcov, venovala mnoho zo svojho osobného majetku na charitu a zakladanie nemocníc. Podieľala sa na znovuvybudovaní Krakovskej akadémie, ktorá bola neskôr premenovaná na počesť Hedvigy a jej manžela na Jagelonsku univerzitu.
Niekoľko rokov po smrti, Hedviga zomrela veľmi mladá po pôrode, sa začalo hovoriť o jej svätosti. Zvesť o príkladom živote kráľovnej Hedvigy pretrvala až do 20. storočia a pápež Ján Pavol II. ju v roku 1997 kanonizoval.
Ľubovnianske strašidlo
alebo Príbeh Michala Kaspareka
Ľubovniansky mešťan a obchodník Michal Kasparek nečakane umiera po tom, ako okradol svojmu priateľovi Czernickemu z Krakova peniaze. Duša zlodeja a krivoprísažníka však nenašla pokoj ani po smrti, a tak sa Kasparek ako duch začína zjavovať obyvateľom Starej Ľubovne, aby im vrátil svoje dlžoby.
Mátoha by pravdepodobne strašila len domácich, ak by sa v tom istom čase v okolí Ľubovne neobjavili falošné zlatky. Zdalo sa, že ich rozdáva mŕtvy Kasparek, preto spišský starosta, kniža Lubomirsky spolu s kráľovským komisárom musia proti strašidlu zakročiť.
Napriek tomu, že mešťanovo telo nechali vykopať z hrobu a spáliť na námestí, Kasparek i naďalej mátal v Starej Ľubovni.
Až potom, ako predstavitelia mesta nechali zbúrať jeho dom a jeho manželku Máriu ukryli v kláštore, sa ukázalo, že duchom vlastne nebol Kasparek, ale okradnutý Czernicki, ktorý bol Kasparekov nevlastný brat. Ich vzájomná podoba spôsobila, že si ich ľudia pomýlili a verili, že Kasparek vstával z hrobu ako upír.
Scenár a réžia: Peter Karpinský
Text piesne: Eva Kollárová
Hudba: Maroš Matoľák a Daniel Lazorčák
Tanečné choreografie: Jana Biganičová
Hra bola prezentovaná v roku 2021 v rámci podujatí Stará Ľubovňa - mesto kultúry
Mátoha by pravdepodobne strašila len domácich, ak by sa v tom istom čase v okolí Ľubovne neobjavili falošné zlatky. Zdalo sa, že ich rozdáva mŕtvy Kasparek, preto spišský starosta, kniža Lubomirsky spolu s kráľovským komisárom musia proti strašidlu zakročiť.
Napriek tomu, že mešťanovo telo nechali vykopať z hrobu a spáliť na námestí, Kasparek i naďalej mátal v Starej Ľubovni.
Až potom, ako predstavitelia mesta nechali zbúrať jeho dom a jeho manželku Máriu ukryli v kláštore, sa ukázalo, že duchom vlastne nebol Kasparek, ale okradnutý Czernicki, ktorý bol Kasparekov nevlastný brat. Ich vzájomná podoba spôsobila, že si ich ľudia pomýlili a verili, že Kasparek vstával z hrobu ako upír.
Scenár a réžia: Peter Karpinský
Text piesne: Eva Kollárová
Hudba: Maroš Matoľák a Daniel Lazorčák
Tanečné choreografie: Jana Biganičová
Hra bola prezentovaná v roku 2021 v rámci podujatí Stará Ľubovňa - mesto kultúry
V šťastí aj nešťastí, v zdraví aj chorobe...
Ružbašská kráľovská svadba
Pred 100 rokmi sa vo Vyšných Ružbachoch uskutočnila svadba, ktorá svojim významom a eleganciou zaujala nielen domácich obyvateľov, ale aj zahraničných novinárov – písalo sa o nej dokonca až vo Francúzsku. Mladomanželmi na svadbe boli totiž princ Rénier Bourbone de Siciles, deviaty syn následníka trónu vtedy už neexistujúceho Kráľovstva dvoch Sicílií, a Karolína Zamoyska, dcéra grófa Jána, majiteľa hradu Ľubovňa.
Rénier a Karolína sa do seba zamilovali počas mladíkovho pobytu na panstve Zamoyských. Kým sa však odohrala vytúžená svadba, bolo potrebné vybaviť a vyriešiť ešte mnoho záležitostí. V prvom rade so sobášom museli súhlasiť rodičia oboch zaľúbencov a požehnanie mala udeliť aj Svätá stolica, keďže Rénier a Karolína boli bratanec a sesternica.
Po dlhých a náročných prípravách sa konečne, 12. septembra 1923, v kostole vo Vyšných Ružbachoch rozozneli svadobné zvony. Na obrade a následnej hostine sa v kúpeľnom dome v Ružbachoch zúčastnili predstavitelia európskych šľachtických rodín i cirkevní funkcionári. Dedinčania spevom odprevadili mladomanželov na spoločnú cestu životom. Určite to bola svadba ako z rozprávky. V nasledujúcich dňoch svadobčania navštívili hrad Ľubovňa a samotné mesto. Rénierova matka, Mária Antoinetta, vo svojom denníku o obyvateľoch Ružbách a Ľubovne napísala: „Ľudia sú milí a šarmantní. Aký je tu jednoduchý a krásny život!“
Hra bola inscenovaná vo Vyšných Ružbachoch pri príležitosti stého výročia svadby.
Rénier a Karolína sa do seba zamilovali počas mladíkovho pobytu na panstve Zamoyských. Kým sa však odohrala vytúžená svadba, bolo potrebné vybaviť a vyriešiť ešte mnoho záležitostí. V prvom rade so sobášom museli súhlasiť rodičia oboch zaľúbencov a požehnanie mala udeliť aj Svätá stolica, keďže Rénier a Karolína boli bratanec a sesternica.
Po dlhých a náročných prípravách sa konečne, 12. septembra 1923, v kostole vo Vyšných Ružbachoch rozozneli svadobné zvony. Na obrade a následnej hostine sa v kúpeľnom dome v Ružbachoch zúčastnili predstavitelia európskych šľachtických rodín i cirkevní funkcionári. Dedinčania spevom odprevadili mladomanželov na spoločnú cestu životom. Určite to bola svadba ako z rozprávky. V nasledujúcich dňoch svadobčania navštívili hrad Ľubovňa a samotné mesto. Rénierova matka, Mária Antoinetta, vo svojom denníku o obyvateľoch Ružbách a Ľubovne napísala: „Ľudia sú milí a šarmantní. Aký je tu jednoduchý a krásny život!“
Hra bola inscenovaná vo Vyšných Ružbachoch pri príležitosti stého výročia svadby.
Ľubovnianske strašidlo
V roku 1723 vydal slovenský polyhistor, encyklopediasta a pedagóg Matej Bel dielo Hungariae antiquae et novae prodromus, v ktorom, okrem iných miest ležiacich v stoliciach horného Uhorska, teda na Slovensku, píše aj o Starej Ľubovni. V krátkosti tu spomína bohatú históriu mesta, jeho zemepisnú polohu i to, že v čase, keď píše svoju knihu, je Ľubovňa súčasťou poľského zálohu. Okrem faktografických informácií Bel spomína aj tajomný príbeh o Michalovi Kasparekovi, ktorý podľa miestnej legendy po smrti vstával z hrobu, na koni sa preháňal po okolí a splácal svoje dlžoby.
Historická scénka pripomína slávneho Slováka Mateja Bela pôsobiaceho na dvore cisárovnej Márie Terézie i záhadný osud kupca Kaspareka.
Historická scénka pripomína slávneho Slováka Mateja Bela pôsobiaceho na dvore cisárovnej Márie Terézie i záhadný osud kupca Kaspareka.
DufART 2014
Divadelno-tanečný festival v rámci ktorého boli v štyroch historických budovách Spišskej Novej Vsi odprezentované štyri inscenácie:
Cholera
V roku 1831 vypukla na území východného Slovenska pomerne veľká cholerová epidémia, s ktorou sa spája aj vznik sedliackeho povstanie. Vzbura sedliakov bola vyvolaná rôznymi špekuláciami a podozreniami, že za šírenie cholery môžu páni. Jedným z hlavných dejísk povstania sa stala aj Spišská Nová Ves.
Knieža Teodor
Výraznou postavou obdobia, keď sa Spišská Nová Ves nachádzala v poľskom zálohu (do zálohu ju dal kráľ Žigmund), bol knieža Teodor Konštantín Lubomirski. Podľa legiend mal veľmi prchkú povahu a tak mu čoskoro prischla prezývka Knieža pekelnej temnoty. Knieža Teodor údajne rád navštevoval Sp. Novú Ves, keďže si tu našiel aj milenku a dokonca tu nechal vytvoriť aj divadelnú sálu.
VOSR
10. 11. 1982 zomrel generálny tajomník komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonid Iľjič Brežnev. Jeho smrťou sa viac-menej začali mnohé politické zmeny v krajinách sovietskeho bloku. Divadelné predstavenie humorným spôsobom približuje občasnú absurdnosť obdobia socializmu.
Požiar
Február 1849 nešťastným spôsobom poznamenal mesto Spišská Nová Ves. Najprv doň vtrhli maďarské povstalecké vojská a následne ho začali z diel ostreľovať príslušníci cisárskej armády. Zničené boli domy na Levočskej ulici a jedna zápalná strela dopadla aj na rímskokatolícky farský kostol. Jeho veža sa okamžite ocitla v plameňoch a pri požiari boli zničené aj historicky cenné kostolné zvony.
Divadelno-tanečný festival v rámci ktorého boli v štyroch historických budovách Spišskej Novej Vsi odprezentované štyri inscenácie:
Cholera
V roku 1831 vypukla na území východného Slovenska pomerne veľká cholerová epidémia, s ktorou sa spája aj vznik sedliackeho povstanie. Vzbura sedliakov bola vyvolaná rôznymi špekuláciami a podozreniami, že za šírenie cholery môžu páni. Jedným z hlavných dejísk povstania sa stala aj Spišská Nová Ves.
Knieža Teodor
Výraznou postavou obdobia, keď sa Spišská Nová Ves nachádzala v poľskom zálohu (do zálohu ju dal kráľ Žigmund), bol knieža Teodor Konštantín Lubomirski. Podľa legiend mal veľmi prchkú povahu a tak mu čoskoro prischla prezývka Knieža pekelnej temnoty. Knieža Teodor údajne rád navštevoval Sp. Novú Ves, keďže si tu našiel aj milenku a dokonca tu nechal vytvoriť aj divadelnú sálu.
VOSR
10. 11. 1982 zomrel generálny tajomník komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonid Iľjič Brežnev. Jeho smrťou sa viac-menej začali mnohé politické zmeny v krajinách sovietskeho bloku. Divadelné predstavenie humorným spôsobom približuje občasnú absurdnosť obdobia socializmu.
Požiar
Február 1849 nešťastným spôsobom poznamenal mesto Spišská Nová Ves. Najprv doň vtrhli maďarské povstalecké vojská a následne ho začali z diel ostreľovať príslušníci cisárskej armády. Zničené boli domy na Levočskej ulici a jedna zápalná strela dopadla aj na rímskokatolícky farský kostol. Jeho veža sa okamžite ocitla v plameňoch a pri požiari boli zničené aj historicky cenné kostolné zvony.
DufART 2015
Divadelno-tanečný festival v rámci ktorého boli v troch historických budovách Spišskej Novej Vsi odprezentované tri inscenácie:
Gazdiné a čarodejnica
Hoci bolo 19. storočie označované ako vek osvietenstva, obyčajný ľud ešte stále veril na rôzne povery a bosoráctva. Národní buditelia sa vo svojich dielach často snažili bojovať aj proti tomuto tmárstvu. Inscenácia Gazdiné a čarodejnica je vytvorená na základe humorného príbehu pochádzajúceho z tohto obdobia, v ktorom sa autor vysmieva dvom poverčivým gazdinkám.
Luciin stolček
Inscenácia Luciin stolček je vytvorené podľa známej básne Jána Bottu, v ktorej sa odvážny Janko rozhodne, že si o pol noci počas vianočnej omše sadne na čarovný stolček, aby videl všetky dedinské bosorky. V tomto poetickom predstavení sa prelína tradičná recitácia troch interprétov s moderným tanečným umením a živou hudbou.
Spišská bosorka
Inscenácia Spišská bosorka sa podľa dobových dokumentov a na základe smutne presláveného stredovekého diela Maleus Malleficarum pokúša zrekonštruovať proces so ženou obvinenou z bosoráctva. Dorotu Pulwermacherovú, podľa archívnych dokumentov, udali traja obyvatelia Spišskej Novej Vsi, na základe čoho bola následne obvinená, odsúdená a popravené.
Divadelno-tanečný festival v rámci ktorého boli v troch historických budovách Spišskej Novej Vsi odprezentované tri inscenácie:
Gazdiné a čarodejnica
Hoci bolo 19. storočie označované ako vek osvietenstva, obyčajný ľud ešte stále veril na rôzne povery a bosoráctva. Národní buditelia sa vo svojich dielach často snažili bojovať aj proti tomuto tmárstvu. Inscenácia Gazdiné a čarodejnica je vytvorená na základe humorného príbehu pochádzajúceho z tohto obdobia, v ktorom sa autor vysmieva dvom poverčivým gazdinkám.
Luciin stolček
Inscenácia Luciin stolček je vytvorené podľa známej básne Jána Bottu, v ktorej sa odvážny Janko rozhodne, že si o pol noci počas vianočnej omše sadne na čarovný stolček, aby videl všetky dedinské bosorky. V tomto poetickom predstavení sa prelína tradičná recitácia troch interprétov s moderným tanečným umením a živou hudbou.
Spišská bosorka
Inscenácia Spišská bosorka sa podľa dobových dokumentov a na základe smutne presláveného stredovekého diela Maleus Malleficarum pokúša zrekonštruovať proces so ženou obvinenou z bosoráctva. Dorotu Pulwermacherovú, podľa archívnych dokumentov, udali traja obyvatelia Spišskej Novej Vsi, na základe čoho bola následne obvinená, odsúdená a popravené.
DufArt 2018 Kráľ Havran
Matej Korvín (1443 – 1490) zaiste predstavuje jednu z najzaujímavejších postáv slovenských dejín. Vo svojej dobe bol jedným z najmocnejších panovníkov Európy, hoci nepochádzal z kráľovského rodu. Počas jeho panovania došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu krajiny a v kráľovstve sa začali šíriť myšlienky humanizmu a renesancie.
Meno kráľa Mateja však preniklo do mnohých slovenských legiend, povestí a rozprávok, kde vystupuje ako spravodlivý a múdry kráľ.
Matejovo panovanie sa dotýka aj územia Spiša, napr. v roku 1464 tu rozprášil bratríkov, resp, v tom istom roku daroval Spišský hrad do dedičnej držby i s titulom dedičného spišského župana rodu Zápoľských.
Na Spiši sa odohrala aj jedna z rozhodujúcich bitiek, keď proti Matejovi vystúpila časť uhorskej šľachty, na ktorej čele stál ostrihómsky arcibiskup a humanista Jan Vitez. Do krajiny vtedy vtrhlo poľské vojsko vedené Kazimírom, synom Vladislava Jagelovského.
V roku 1471 pri svojej ceste do Poľska kráľ Matej dokonca navštívil Spišskú Novú Ves.
V lokalite Volovských vrchov, ktoré sa rozkladajú medzi obcami Stará Voda, Henclová, Úhorná a Smolník, sa nachádza vrch Zlatý stôl (1 322,4 m n. m.). Podľa ľudovej povesti na tomto vrchole pri svojich potulkách krajom obedoval kráľ Matej Korvín, odtiaľ pochádza miestny názov vrchu – Kráľov stôl.
Meno kráľa Mateja však preniklo do mnohých slovenských legiend, povestí a rozprávok, kde vystupuje ako spravodlivý a múdry kráľ.
Matejovo panovanie sa dotýka aj územia Spiša, napr. v roku 1464 tu rozprášil bratríkov, resp, v tom istom roku daroval Spišský hrad do dedičnej držby i s titulom dedičného spišského župana rodu Zápoľských.
Na Spiši sa odohrala aj jedna z rozhodujúcich bitiek, keď proti Matejovi vystúpila časť uhorskej šľachty, na ktorej čele stál ostrihómsky arcibiskup a humanista Jan Vitez. Do krajiny vtedy vtrhlo poľské vojsko vedené Kazimírom, synom Vladislava Jagelovského.
V roku 1471 pri svojej ceste do Poľska kráľ Matej dokonca navštívil Spišskú Novú Ves.
V lokalite Volovských vrchov, ktoré sa rozkladajú medzi obcami Stará Voda, Henclová, Úhorná a Smolník, sa nachádza vrch Zlatý stôl (1 322,4 m n. m.). Podľa ľudovej povesti na tomto vrchole pri svojich potulkách krajom obedoval kráľ Matej Korvín, odtiaľ pochádza miestny názov vrchu – Kráľov stôl.
Móric Beňovský - Kráľ kráľov
Móric Augustín Beňovský. Narodil sa v roku 1741 (1746) vo Vrbovom a strávil tam aj svoje detstvo. Svoju kariéru začal ako dôstojník rakúskej armády v sedemročnej vojne. V roku 1768 sa pridal k poľskému národnému hnutiu proti ruskej intervencii v Poľsku. Rusi ho zajali a internovali v Kazani, neskôr ho poslali do vyhnanstva na Kamčatke. Beňovský odtiaľ ušiel na lodi spolu s ostatnými väzňami a začali objaviteľskú plavbu cez severný Pacifik (bol prvý Európan, ktorý sa tade plavil). V roku 1772 dorazil do Paríža, kde zapôsobil na kráľa Ľudovíta XV. Tento mu ponúkol zastupovať Francúzsko na Madagaskare. V roku 1776 Beňovského na Madagaskare miestni kmeňoví náčelníci zvolili za ampansacabeho (kráľa) Madagaskaru.
V roku 1768 bol Móric Beňovský väznený aj na Ľubovianskom hrade.
V predstavení boli použité pesničky Evy Kollárovej a Jána Sivuľku.
2006
V roku 1768 bol Móric Beňovský väznený aj na Ľubovianskom hrade.
V predstavení boli použité pesničky Evy Kollárovej a Jána Sivuľku.
2006
Diablova skala
Rozprávková hra Diablova skala nadväzuje na starú legendu o postavení hradu Ľubovňa.
Mladý schudobnený šľachtic Krištof Ľubovenský sa zaľúbi do dcéry bohatého grófa. Keď ju príde požiadať o ruku, gróf sa najskôr nahnevá, no potom mu zo zlomyseľnosti prisľúbi, že mu svoju dcéru dá za manželku, ak mladík za jednu noc nad mestom postaví obrovský hrad. Krištof súhlasí, hoci vie, že táto úloha je nesplniteľná. Jediný, kto by mu v tom mohol pomôcť, je zlá čarodejnica Morena. Mladý pán Ľubovenský sa za ňou vyberie do lesov a čarodejnica, výmenou za jeho dušu, hrad skutočne cez noc postaví. Krištof si však neuvedomil, že s dušou stratí aj schopnosť milovať. O radu teda požiada starú cigánku a tá mu našepká, že ak dušu zapredal peklu, o jej vrátenie musí požiadať nebo. Mladík sa teda vydá do neba. Svätý Peter s prinavrátením duše najprv nesúhlasí, no vďaka príhovoru archanjela Gabriela Krištof svoju dušu získa späť. Vracia sa ku grófovi, ktorý už chystá veľkolepú svadbu. No čarodejnica Morena sa zlostí. Za to, že prišla o Krištofovu dušu, chce zavaliť hrad obrovským balvanom. Opäť pomôžu nebeské mocnosti. Čarodejnica je zničená a svadba môže pokračovať.
V predstavení boli použité pesničky Evy Kollárovej a Jána Sivuľku.
2007
Zamurovaná nevesta
Nie všetky príbehy mávajú šťastné konce. Ani hradný muzikál Zamurovaná nevesta sa nekončí happy endom.
Bohatý pán ľubovnianskeho panstva chce vydať svoju jedinú dcéru za uhorského magnáta, dievčina však ľúbi chudobného mladíka z Ľubovne. Otcovi sa to samozrejme nepáči a tak s pomocou zlého radcu vymámi od naivného mnícha tajomstvo, kde sa mladá šľachtičná stretáva so svojim milým.
Milenci sú prichytení a pán dá svoju dcéru za trest, že ho nechcela poslúchnuť, zamurovať do veže. Dievča v samote a sužované nočnými prízrakmi takto strávilo presne rok. Po oslobodení ju otec chce opäť vydať, tentokrát za svojho podlého radcu, no budúca nevesta radšej volí smrť skokom z veže, než takúto svadbu.
Gróf až pri pohľade na mŕtve telo svojej dcéry zistí, aký hrozný čin spáchal. A tak prekliatiu, ktoré nasleduje, sa ani veľmi nebráni: hoci si po stáročiach už nik nespomenie na jeho meno, na jeho krutosť sa bude pamätať. Takisto aj radca sa dočkal zaslúženého konca. Keďže sa po celý svoj život správal ako had, sa napokon na hada aj premenil. Ale ani nezodpovedný čin úbohého mnícha nezostal bez odplaty. Za to, že vyzradil spovedné tajomstvo, ho kráľovná lesov premenila na kameň.
Na záver príbehu skutočne chýba radosť a šťastie, ale divákov môže tešiť pocit, že aspoň v rozprávkach býva zlo potrestané.
V predstavení boli použité pesničky Evy Kollárovej a Jána Sivuľku.
2009
Bohatý pán ľubovnianskeho panstva chce vydať svoju jedinú dcéru za uhorského magnáta, dievčina však ľúbi chudobného mladíka z Ľubovne. Otcovi sa to samozrejme nepáči a tak s pomocou zlého radcu vymámi od naivného mnícha tajomstvo, kde sa mladá šľachtičná stretáva so svojim milým.
Milenci sú prichytení a pán dá svoju dcéru za trest, že ho nechcela poslúchnuť, zamurovať do veže. Dievča v samote a sužované nočnými prízrakmi takto strávilo presne rok. Po oslobodení ju otec chce opäť vydať, tentokrát za svojho podlého radcu, no budúca nevesta radšej volí smrť skokom z veže, než takúto svadbu.
Gróf až pri pohľade na mŕtve telo svojej dcéry zistí, aký hrozný čin spáchal. A tak prekliatiu, ktoré nasleduje, sa ani veľmi nebráni: hoci si po stáročiach už nik nespomenie na jeho meno, na jeho krutosť sa bude pamätať. Takisto aj radca sa dočkal zaslúženého konca. Keďže sa po celý svoj život správal ako had, sa napokon na hada aj premenil. Ale ani nezodpovedný čin úbohého mnícha nezostal bez odplaty. Za to, že vyzradil spovedné tajomstvo, ho kráľovná lesov premenila na kameň.
Na záver príbehu skutočne chýba radosť a šťastie, ale divákov môže tešiť pocit, že aspoň v rozprávkach býva zlo potrestané.
V predstavení boli použité pesničky Evy Kollárovej a Jána Sivuľku.
2009
Princezná pre draka
V rozprávkovej krajine na Ľubovnianskom hrade žil raz kráľ Eduard, kráľovná Edna a ich dcéra Eulália. Žilo by sa im ako v rozprávke, keby spanilá princezná nebola tvrdohlavá a neodmietala všetkých pytačov, ktorí ju prišli požiadať o ruku. Jej vyberavosť rozhnevala bosorku Xamilu, ktorá kvôli nekonečným zástupom posolstiev z ďalekých krajín nemala vo svojom Kamennom lese ani kúsok pokoja. Bosorka preto pohrozila princeznej, že ak sa okamžite nevydá, nechá ju zožrať drakovi. Na princeznú ani táto hrozna nezabrala a tak ju bosorka uniesla priamo k dračej jaskyni. Ale ako to v rozprávkach býva, našiel sa junák, ktorý Euláliu z dračích pazúrov vyslobodil. To nič, že to bol Hlúpy Jano, ktorý vlastne chcel drakovi dať príučku za to, že mu žerie ovce...
Hlúpy Jano na ceste k svojmu víťazstvu prechádza cez Začarovaný les plný škriatkov, raráškov a iných čudných bytostí. Navštívi Zlatú krajinu i alchymistickú dielňu černokňažníka Zoraxa. Vyzbrojený dobrými radami, mečom-samosečom a živou vodou napokon porazí aj draka a, ako inak, ožení sa s princeznou.
V rozprávke boli použité texty piesní Evy Kollárovej a hudba Jána Sivuľku.
2010
Hlúpy Jano na ceste k svojmu víťazstvu prechádza cez Začarovaný les plný škriatkov, raráškov a iných čudných bytostí. Navštívi Zlatú krajinu i alchymistickú dielňu černokňažníka Zoraxa. Vyzbrojený dobrými radami, mečom-samosečom a živou vodou napokon porazí aj draka a, ako inak, ožení sa s princeznou.
V rozprávke boli použité texty piesní Evy Kollárovej a hudba Jána Sivuľku.
2010
Tri zlaté vlasy deda Vševeda
Kráľ, ktorý zablúdil v lese, nájde útočisko v chalupe drevorubača. Tomu sa práve v ten deň narodil syn, kráľ si tak v noci vypočuje veštbu troch sudičiek – drevorubačov syn sa stane kráľovým zaťom. Kráľ sa nahnevá a prikáže chlapca zabiť. Radca však nevykoná jeho krutý rozkaz, chlapčeka vloží do košíka a zverí ho vode. Rieka chlapca prinesie k rybárovi, ktorý ho vychová a dá mu meno Plavčík. Osud sa však rád hrá s ľudskými osudmi a cesty kráľa a Plavčíka sa opäť pretnú. Kráľ sa ho teda znovu pokúsi zabiť a tak ho pošle s listom do paláca, aby ho tam kráľovná nechala popraviť. No tento raz zasiahnu sudičky, text listu zmenia a Plavčík sa predsa len stáva manželom kráľovej dcéry. Kráľ sa ho pokúsi zbaviť do tretice a prikáže mu ísť za dedom Vševedom po jeho tri zlaté vlasy...
Ako to v rozprávkach býva, všetko sa dobre skončí a zlo je napokon potrestané.
V rozprávke boli použité texty piesní Evy Kollárovej a hudba Jána Sivuľku.
2011
Ako to v rozprávkach býva, všetko sa dobre skončí a zlo je napokon potrestané.
V rozprávke boli použité texty piesní Evy Kollárovej a hudba Jána Sivuľku.
2011
Medvedia koža
Pecivál Jano sa rozhodne, že sa chce oženiť s princeznou, pretože susedka Dorka, ktorej sa páči, je preňho len obyčajné dedinské dievča. Nahnevaná mamka ho vyženie z domu, nech si vo svete nájde nevestu akú chce.
Jano zablúdi do kráľovstva, ktoré je potiahnuté čiernym súknom. Tu sa dozvie, že kráľ a kráľovná smútia, lebo im princeznú uniesli čerti. Vyberie sa teda do pekla, aby ju zachránil. Po ceste stretne vodníka, vodníčku a rusalky, ktoré nevedia tancovať. Jano ich tancovať naučí, preto ho pofŕkajú protiohňovou vodičkou – tak sa bez problémov aj cez horúce plamene dostane do pekla. Odtiaľ oslobodí princeznú, ktorú majú čerti i samotný Lucifer už plné zuby. Za odmenu dostane starú medvediu kožu, ktorá má vrecká plné zlatých dukátov.
Keď sa Jano po roku vráti do kráľovského paláca, princezná sa zaňho odmietne vydať, lebo v medvedej koži vyzerá ako medveď. Dorka v ňom však spozná svojho vyvoleného a všetko sa napokon skončí šťastne.
V rozprávke boli použité texty piesní Evy Kollárovej a hudba Jána Sivuľku.
2012
Jano zablúdi do kráľovstva, ktoré je potiahnuté čiernym súknom. Tu sa dozvie, že kráľ a kráľovná smútia, lebo im princeznú uniesli čerti. Vyberie sa teda do pekla, aby ju zachránil. Po ceste stretne vodníka, vodníčku a rusalky, ktoré nevedia tancovať. Jano ich tancovať naučí, preto ho pofŕkajú protiohňovou vodičkou – tak sa bez problémov aj cez horúce plamene dostane do pekla. Odtiaľ oslobodí princeznú, ktorú majú čerti i samotný Lucifer už plné zuby. Za odmenu dostane starú medvediu kožu, ktorá má vrecká plné zlatých dukátov.
Keď sa Jano po roku vráti do kráľovského paláca, princezná sa zaňho odmietne vydať, lebo v medvedej koži vyzerá ako medveď. Dorka v ňom však spozná svojho vyvoleného a všetko sa napokon skončí šťastne.
V rozprávke boli použité texty piesní Evy Kollárovej a hudba Jána Sivuľku.
2012
Dažďová víla
Zlá Ohnica so svojimi služobníkmi - Suchom, Sparnom a Horúčavou - chce ovládnuť celý svet. Preto zajala Dažďovú vílu a uväznila ju na Oblačnom vrchu. Ľudia a zvieratá trpia smädom a hladom, každú chvíľu kdesi vypukne požiar...
Michal a Katarína sa od Dúhovej panej dozvedia, že Dažďovú vílu môžu oslobodiť len pomocou modrého drahokamu, ktorý vlastní cisár oblakov. Aby pomohli zemi, obaja sa vyberú na oblohu.
Musia prejsť cez Kráľovstvo noci, kde skoro padnú do pasce zlej vládkyni. Našťastie im pomôže Zornička. V Cisárstve mrakov porazia generála Bleska a za odmenu dostanú modrý drahokam. Pomocou veterných súrodencov, ktorých naučia upratovať, sa dostanú až na Oblačný vrch.
Vďaka drahokamu i zázračným predmetom sa im podarí oslobodiť Dažďovú vílu a poraziť zlú Ohnicu.
V rozprávke boli použité texty piesní Evy Kollárovej a hudba Jána Sivuľku.
2013
Michal a Katarína sa od Dúhovej panej dozvedia, že Dažďovú vílu môžu oslobodiť len pomocou modrého drahokamu, ktorý vlastní cisár oblakov. Aby pomohli zemi, obaja sa vyberú na oblohu.
Musia prejsť cez Kráľovstvo noci, kde skoro padnú do pasce zlej vládkyni. Našťastie im pomôže Zornička. V Cisárstve mrakov porazia generála Bleska a za odmenu dostanú modrý drahokam. Pomocou veterných súrodencov, ktorých naučia upratovať, sa dostanú až na Oblačný vrch.
Vďaka drahokamu i zázračným predmetom sa im podarí oslobodiť Dažďovú vílu a poraziť zlú Ohnicu.
V rozprávke boli použité texty piesní Evy Kollárovej a hudba Jána Sivuľku.
2013
O Planetárovi
Na začiatku rozprávky sa chudobná vdova počas svätojánskej noci vyberie do hory, aby tam našla ukrytý poklad. Pomocou kvetu papradia otvorí skalu, v ktorej žijú jaskynky. Tie jej ponúknu, aby si z nájdeného pokladu nabrala, koľko len vládze. Žena opantaná lakomstvom zabudne na svojho syna, ktorý po polnoci zostane uväznený v skale. Našťastie ho tam objaví múdry Planetár a ten si z neho urobí svojho učňa.
Po desiatich rokoch učenia sa stratený mladík zúčastní na stretnutí magických bytostí, ktoré sa dohadujú o tom, ako potrestajú ľudí, pretože tí si už nevedia vážiť nič okolo seba.
Mladík však chce ľuďom pomôcť a tak sa vyberie ku kráľovi hadov, aby od neho získal píšťalku, pomocou ktorej skrotí draka a odletí na ňom do dediny varovať ľudí.
Dedinu i ľudí sa mu zachrániť podarí, no Planetár sa naňho nahnevá. Za jeho vzburu ho chce súdiť a prísne potrestať. Jediná, ktorá mládencovi môže pomôcť, je jeho matka. Musí ho vykúpiť z Planetárovho učenia.
V rozprávke boli použité texty piesní Evy Kollárovej a hudba Jána Sivuľku.
2014
Na začiatku rozprávky sa chudobná vdova počas svätojánskej noci vyberie do hory, aby tam našla ukrytý poklad. Pomocou kvetu papradia otvorí skalu, v ktorej žijú jaskynky. Tie jej ponúknu, aby si z nájdeného pokladu nabrala, koľko len vládze. Žena opantaná lakomstvom zabudne na svojho syna, ktorý po polnoci zostane uväznený v skale. Našťastie ho tam objaví múdry Planetár a ten si z neho urobí svojho učňa.
Po desiatich rokoch učenia sa stratený mladík zúčastní na stretnutí magických bytostí, ktoré sa dohadujú o tom, ako potrestajú ľudí, pretože tí si už nevedia vážiť nič okolo seba.
Mladík však chce ľuďom pomôcť a tak sa vyberie ku kráľovi hadov, aby od neho získal píšťalku, pomocou ktorej skrotí draka a odletí na ňom do dediny varovať ľudí.
Dedinu i ľudí sa mu zachrániť podarí, no Planetár sa naňho nahnevá. Za jeho vzburu ho chce súdiť a prísne potrestať. Jediná, ktorá mládencovi môže pomôcť, je jeho matka. Musí ho vykúpiť z Planetárovho učenia.
V rozprávke boli použité texty piesní Evy Kollárovej a hudba Jána Sivuľku.
2014
Nebojsa
Čas priadok bol na dedine i časom rozprávok a rozprávania strašidelných príbehov. Pri povedačkách o bezhlavom chlapovi, mátohách, strigách či ohnivom psovi každému poslucháčovi od strachu drkotali zuby, len Nebojsa sa ničoho nebál. Preto sa vybral do sveta, aby zistil, čo je to strach. Navštívil čertmi obývaný starý mlyn, ba rozhodol sa, že požiada o ruku princeznú, ktorá všetkých svojich pytačov nechala zmárniť.
Aby správne odpovedal na princezninu hádanku, vybral sa Nebojsa do Ríše tieňov, ktorú obýval Černopán a Černopani. Tam sa mi podarilo zachrániť svet i srdce princeznej.
Ako to v rozprávkach býva, dobro zvíťazilo nad zlom a Nebojsa si princeznú vzal za ženu.
V rozprávke boli použité texty piesní Evy Kollárovej a hudba Jána Sivuľku.
2015
Čas priadok bol na dedine i časom rozprávok a rozprávania strašidelných príbehov. Pri povedačkách o bezhlavom chlapovi, mátohách, strigách či ohnivom psovi každému poslucháčovi od strachu drkotali zuby, len Nebojsa sa ničoho nebál. Preto sa vybral do sveta, aby zistil, čo je to strach. Navštívil čertmi obývaný starý mlyn, ba rozhodol sa, že požiada o ruku princeznú, ktorá všetkých svojich pytačov nechala zmárniť.
Aby správne odpovedal na princezninu hádanku, vybral sa Nebojsa do Ríše tieňov, ktorú obýval Černopán a Černopani. Tam sa mi podarilo zachrániť svet i srdce princeznej.
Ako to v rozprávkach býva, dobro zvíťazilo nad zlom a Nebojsa si princeznú vzal za ženu.
V rozprávke boli použité texty piesní Evy Kollárovej a hudba Jána Sivuľku.
2015
Lietajúci Cyprián
Mních Cyprián, ktorý so svojimi rehoľnými bratmi žije v Červenom kláštore, by chcel vedieť lietať. Sníva o tom, aké by to bolo krásne, keby mal človek krídla. Preto v dielni kláštora zostrojí lietajúci stroj. Pomáhajú mu pri tom jeho verní kamaráti – vrabčiak, lastovička, sýkorka, hrdlička a slávik. Cyprián sa teší z toho, ako jeho umelé krídla pomôžu ľuďom, ušetria im čas a skrátia vzdialenosti.
Vždy sa však nájde niekto, kto aj dobré veci dokáže použiť na páchanie zla. Gróf z Ľubovnianskeho hradu chce Cypriánove krídla využiť vo vojne. Lietajúca armáda by bola nepremožiteľná. Aby mních Cyprián zabránil zneužitiu svojho lietajúceho stroja, musí rýchlo opustiť kláštor.
Blúdiac po krajine postretne tatranské víly a nešťastného kráľa Tatier. Strašná bosorka Kikimora totiž chce svojho jediného a škaredého syna oženiť s princeznou víl Tatranku. Inak hrozí, že v Tatrách zničí všetko živé. Dobrý a spravodlivý mních Cyprián sa proti Kikimore postaví a napokon, ako to v rozprávkach býva, dobro vždy zvíťazí nad zlom. Aj zlý gróf je potrestaný.
V rozprávke boli použité texty piesní Evy Kollárovej a hudba Jána Sivuľku.
2016
Vždy sa však nájde niekto, kto aj dobré veci dokáže použiť na páchanie zla. Gróf z Ľubovnianskeho hradu chce Cypriánove krídla využiť vo vojne. Lietajúca armáda by bola nepremožiteľná. Aby mních Cyprián zabránil zneužitiu svojho lietajúceho stroja, musí rýchlo opustiť kláštor.
Blúdiac po krajine postretne tatranské víly a nešťastného kráľa Tatier. Strašná bosorka Kikimora totiž chce svojho jediného a škaredého syna oženiť s princeznou víl Tatranku. Inak hrozí, že v Tatrách zničí všetko živé. Dobrý a spravodlivý mních Cyprián sa proti Kikimore postaví a napokon, ako to v rozprávkach býva, dobro vždy zvíťazí nad zlom. Aj zlý gróf je potrestaný.
V rozprávke boli použité texty piesní Evy Kollárovej a hudba Jána Sivuľku.
2016
Soľ a láska nad zlato
Pán kráľ sa jedného dňa rozhodne, že by mal odísť do dôchodku. Kto však bude kraľovať po ňom? Pozve teda svoje dcéry, aby zistil, ktorá z nich ho má najradšej. Všetci tušíte, čo odpovie najmladšia Maruška: “Otecko, mám ťa rada ako soľ…”
Nahnevaný kráľ nechá dcéru vyhnať z hradu. Nešťastná Maruška blúdi po svete, až stretne dedka a babku, ktorým v záhrade vyrástla repka. Navštívi dokonca aj soľné kráľovstvo Soľnohrad a kvôli soli sa ponorí do morských hĺbok, aby tam morskému kráľovi vysvetlila, že nie len soľ, ale aj láska je nad zlato.
V rozprávke boli použité texty piesní Evy Kollárovej a hudba Maroša Matoľáka.
2017
Pán kráľ sa jedného dňa rozhodne, že by mal odísť do dôchodku. Kto však bude kraľovať po ňom? Pozve teda svoje dcéry, aby zistil, ktorá z nich ho má najradšej. Všetci tušíte, čo odpovie najmladšia Maruška: “Otecko, mám ťa rada ako soľ…”
Nahnevaný kráľ nechá dcéru vyhnať z hradu. Nešťastná Maruška blúdi po svete, až stretne dedka a babku, ktorým v záhrade vyrástla repka. Navštívi dokonca aj soľné kráľovstvo Soľnohrad a kvôli soli sa ponorí do morských hĺbok, aby tam morskému kráľovi vysvetlila, že nie len soľ, ale aj láska je nad zlato.
V rozprávke boli použité texty piesní Evy Kollárovej a hudba Maroša Matoľáka.
2017
Dlhý, Široký a Bystrozraký
V istom kráľovstve žil princ, ktorý by sa rád oženil. Núkali sa mu rôzne grófky, kňažné, vojvodkyne, ale on sa rozhodol, že si za ženu vezme tú, ktorej obraz zazrel ukrytý vo vysokej veži. Aká by to bola rozprávka, keby v nej všetko išlo hladko a jednoducho. Aj v príbehu Dlhý, Široký a Bystrozraký sa spočiatku všetko zamotá. Princezná, ktorá princovi padla do oka, je totiž uväznená v zámku zlej čarodejnice. Princ sa teda musí vybrať do sveta, aby princeznú zachránil. Počas napínavých dobrodružstiev mu pomáhajú, ako inak, Dlhý, Široký a Bystrozraký. Spolu čelia nástrahám bosorky, zablúdia do kúzelného lesa, ale napokon sa všetko dobre skončí.
Scenár a réžia: Peter Karpinský
Texty piesní: Eva Kollárová, Adam Kollár
Hudba: Maroš Matoľák, Daniel Lazorčák, Adam Kollár
Tanečné choreografie: Jana Biganičová
2018
Scenár a réžia: Peter Karpinský
Texty piesní: Eva Kollárová, Adam Kollár
Hudba: Maroš Matoľák, Daniel Lazorčák, Adam Kollár
Tanečné choreografie: Jana Biganičová
2018
O štyroch princeznách
Na Ľubovniansky hrad prichádza zvedavý turista, ktorý sa dopočul, že kdesi tu by mala byť ukrytá zakliata princezná. Rád by ju vyslobodil a oženil sa s ňou, presne tak, ako sa to píše v rozprávkových knihách. Sprievodcovia však o zakliatej princeznej nič nepočuli. Našťastie turista stretne dobrého hradného ducha, ktorý mu splní tri priania a zavedie ho k trom spanilými princeznám potrebujúcim pomoc.
Spolu vstúpia do rozprávky, kde sa má nešťastná princezná Karolína vydať za draka.
Navštívia čínskeho cisára i jeho dcéru princezničku Či a tu si vypočujú spev cisárovho slávika.
Zavítajú k sultánovi z Tisíc a jednej noci, aby obdivovali pôvab princeznej Sulejky.
Čo si myslíte, ožení sa všetečný turista s jednou z týchto troch princezien?
A kto je vlastne štvrtá princezná?
Odpovede na tieto otázky ste sa mohli dozvedieť v rozprávke s pesničkami, ktorá sa už po trinástykrát odohrávala na nádvoriach hradu Ľubovňa.
Scenár a réžia: Peter Karpinský
Texty piesní: Eva Kollárová, Adam Kollár
Hudba: Maroš Matoľák, Daniel Lazorčák, Adam Kollár
Tanečné choreografie: Jana Biganičová
2019
Kocúr je kráľ!
Rozprávka sa nezačína veľmi šťastne. Mladý Janko po svojom otcovi zdedí len jeden dukát a kocúra, zatiaľ čo jeho bratia dostanú polia, dom a mlyn. Neborák nemá strechu nad hlavou, a tak sa musí pobrať do sveta. V núdzi však každý spozná priateľa a priateľom je v tomto prípade prešibaný kocúr, aj keď to spočiatku tak nevyzerá. Kocúrisko si totiž za zdedený dukát kúpi na trhu čižmy. Mladík teda prišiel aj o svoj posledný peniaz. Situácia je nanajvýš zúfalá. Čo teraz? Kocúr sa teda vyberie do mačacieho kráľovstva, aby zistil, ako pomôcť Jankovi. V mačacej krajine však zúri boj o kráľovskú korunu. Ale ako sa vraví, kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva a kráľom sa stane Kocúr v čižmách. Spolu s ostatnými mačkami sa dohodnú, že Janka oženia s dcérou grófa z Ľubovnianskeho hradu a k tomu mu zaobstarajú aj slušný majetok. Ale kde ho vziať? Jedine ak od strašného čarodejníka, ktorý sužuje celý kraj. Ako to už v rozprávkach býva, všetko sa skončí dobre. Janko sa ožení s grófovou dcérou a vedno sa starajú o svoj nový majetok. Aj ich poddaní sú spokojní, Janko s grófkou sú totiž lepší zemepáni, než čarodejník. Gróf je tiež spokojný, lebo dcéra má dobrého manžela. A čo Kocúr v čižmách? Tiež je spokojný? Zavesí svoje čižmy na klinec? To sa diváci mohli dozvedieť v rozprávke na hrade Ľubovňa.
Scenár a réžia: Peter Karpinský
Texty piesní: Eva Kollárová, Adam Kollár
Hudba: Maroš Matoľák, Daniel Lazorčák, Adam Kollár
Tanečné choreografie: Jana Biganičová
2020
Scenár a réžia: Peter Karpinský
Texty piesní: Eva Kollárová, Adam Kollár
Hudba: Maroš Matoľák, Daniel Lazorčák, Adam Kollár
Tanečné choreografie: Jana Biganičová
2020
Múdry Maťko a blázni
alebo U nás v Hlupákove...
Maťko Múdry sa vyberá na pytačky. Na návšteve u svojej vyvolenej Marky zistí, že ona i jej rodičia sú trochu hlúpi. Rozhodne sa teda, že sa s ňou neožení, ale vyberie sa do sveta a k Marke sa vráti, len ak vo svete stretne väčších bláznov ako sú Markini príbuzní.
Najprv navštívi Nižné Hlupákovo, kde gazdiná bije sliepku, lebo nechce dať cicať svojim kuriatkam a dedinčania chcú zaživa pochovať dievčinu, ktorej sa v krčahu zasekla ruka. V meste Horné Hlupákovo zas stavajú radnicu, no zabudnú na nej urobiť okná, a tak chcú dnu svetlo nanosiť vo vreciach a keď si spomený, že na veži radnice nemajú hodiny, pokúšajú sa tam vytiahnuť býka - lebo ho bohatý mäsiar odkázal mestu na hodiny. Najhoršie to však je v hlavnom meste Veľké Hlupákovo. Kráľ si tam postavil fontánu bez vody, na záhrade chce pestovať soľ a verí, že sa mu z tekvice vyliahne koník.
Maťko zistí, že Markina rodina vlastne vôbec nie je hlúpa, iba nechodili do školy, preto niektoré veci nevedia. Všetko sa teda napokon skončí veľkou svadbou.
Scenár a réžia: Peter Karpinský
Texty piesní: Eva Kollárová a Adam Kollár
Hudba: Maroš Matoľák, Daniel Lazorčák a Adam Kollár
Tanečné choreografie: Jana Biganičová a Lukáš Popadič
Scénografia: Martin Jakubčo a Natália Timaniková
2021
Najprv navštívi Nižné Hlupákovo, kde gazdiná bije sliepku, lebo nechce dať cicať svojim kuriatkam a dedinčania chcú zaživa pochovať dievčinu, ktorej sa v krčahu zasekla ruka. V meste Horné Hlupákovo zas stavajú radnicu, no zabudnú na nej urobiť okná, a tak chcú dnu svetlo nanosiť vo vreciach a keď si spomený, že na veži radnice nemajú hodiny, pokúšajú sa tam vytiahnuť býka - lebo ho bohatý mäsiar odkázal mestu na hodiny. Najhoršie to však je v hlavnom meste Veľké Hlupákovo. Kráľ si tam postavil fontánu bez vody, na záhrade chce pestovať soľ a verí, že sa mu z tekvice vyliahne koník.
Maťko zistí, že Markina rodina vlastne vôbec nie je hlúpa, iba nechodili do školy, preto niektoré veci nevedia. Všetko sa teda napokon skončí veľkou svadbou.
Scenár a réžia: Peter Karpinský
Texty piesní: Eva Kollárová a Adam Kollár
Hudba: Maroš Matoľák, Daniel Lazorčák a Adam Kollár
Tanečné choreografie: Jana Biganičová a Lukáš Popadič
Scénografia: Martin Jakubčo a Natália Timaniková
2021
Cesta do Kráľovstva víl
V dobe, keď na našom území sídlili ešte starí Slovania, žil v osade Ľubovňa kováč Radan, ktorý sa zaľúbil do spanilej kráľovnej víl. Aj kráľovnej sa švárny kováč páčil, nuž sa rozhodla, že sa zaňho vydá. Radana však milovala aj deva Dobrava. Len čo dievčina zistila, že jej milého počas letného slnovratu uniesli rusalky do svojho kráľovstva, vybrala sa ho zachrániť. Na svojej púti postretla bratov Konštantína a Metoda, ktorí sem zablúdili na ceste do Nitrianskeho kniežatstva. Dobrava navštívi aj chalúpku kmotry Bylinkárky a tam sa zoznámi s hovoriacim havranom a jeho kamarátkou čiernou mačkou. Ocitne sa tiež medzi starými slovanskými bohmi, ktorým pomôže vyriešiť zložitý spor. Napokon sa dostane aj do Kráľovstva víl.
Scenár a réžia: Peter Karpinský
Texty piesní: Eva Kollárová a Adam Kollár
Hudba: Maroš Matoľák, Daniel Lazorčák
Tanečné choreografie: Jana Biganičová, Zuzana Biganičová, Lukáš Popadič a Katarína Melcherová
2022
Scenár a réžia: Peter Karpinský
Texty piesní: Eva Kollárová a Adam Kollár
Hudba: Maroš Matoľák, Daniel Lazorčák
Tanečné choreografie: Jana Biganičová, Zuzana Biganičová, Lukáš Popadič a Katarína Melcherová
2022
Železník
Profesor Physicus vynájde mechanického človeka, ktorému dá meno Železník. Železník je silný, vytrvalý a šikovný a pán veľkopodnikateľ, ktorý si robota objednal, ho chce využiť na prácu v továrni, aby mohol prepustiť ostatných zamestnancov. Železníkovi sa však táto úloha nepáči, pretože by sa chcel stať človekom, na to však potrebuje srdce. Počas plesu, ktorý usporiada veľkopodnikateľ na oslavu zásnub svojej dcéry Flóry, sa nechá oklamať zlodejskou bandou, ktorá mu prisľúbi zlaté srdce a začne s nimi lúpiť. Jeho púť za srdcom sa však u zlodejov nekončí. Po tom, ako oslobodí unesenú Flóru, dostane sa do galérie, kde stretá Monu Lisu, Nefertiti, Fridu Kalo, Venušu a Apolóna i ďalšie umelecké diela. Ani tam však srdce nenájde. Až láska mu dá to, čo hľadá.
Scenár a réžia: Peter Karpinský
Texty piesní: Eva Kollárová a Adam Kollár
Hudba: Daniel Lazorčák
Tanečné choreografie: Jana Konkoľová, Katarína Melcherová, Zuzana Biganičová a Lukáš Popadič.
Scénografia: Kristína Lazorčáková a Gabriel Poľanský
2023
Scenár a réžia: Peter Karpinský
Texty piesní: Eva Kollárová a Adam Kollár
Hudba: Daniel Lazorčák
Tanečné choreografie: Jana Konkoľová, Katarína Melcherová, Zuzana Biganičová a Lukáš Popadič.
Scénografia: Kristína Lazorčáková a Gabriel Poľanský
2023
Tajomstvo Veľkého knihovníka
Anička a Sára nerady čítajú, radšej sa venujú svojim mobilom, a tak sú dosť otrávené, keď musia navštíviť knižnicu, aby si tam vypožičali diela povinnej literatúry. Ich odpor ku knihám spôsobí, že do knižnice privolajú zlých knihožrútov, ktorí spôsobia chaos medzi knihami a unesú pani knihovníčku. Sára s Aničkou sa ju teda rozhodnú zachrániť. Po ceste prechádzajú tromi krajinami. V prvej sa poplietli známe rozprávky -babička si vymenila miesto s Červenou čiapočkou, Zlej kráľovnej nefunguje zrkadlo, Janko Hraško narástol, Perinbaba nedokáže ovládať počasie, vodník sa takmer utopil a čert sa chce umývať. Dievčatá zisťujú, že to spôsobili ony. Vyriešiť to môže len Veľký knihovník žijúci v Knihohrade. Druhá krajina, ktorú dievčatá a diváci navštívia, je celá „princeznovská“. Vďaka zásahu knihožrútov sa tu stretli všetky rozprávkové princezné (Snehulienka, Popoluška, Šípková Ruženka, Pyšná princezná...). Princezien je veľa, ale princ iba jeden. Aj túto kalamitu musia Anička so Sárou dať doporiadku. V poslednej krajine sa zas stretli postavy z kníh pre mládež (Sherlock Holmes, Galadriel, Robinson Crusoe, Ribana, Jánošík...), im sa stratili verní priatelia a kamaráti. Aj toto môže napraviť len Veľký knihovník. Podarí sa Aničke a Sáre zachrániť unesenú pani knihovníčku a znova nastoliť poriadok v literárnych príbehoch? To sa diváci mohli dozvieť v rozprávkovom hradnom muzikáli Tajomstvo Veľkého Knihovníka, ktorý sa hral od 15. do 21. júla 2024 na hrade Ľubovňa.
Scenár a réžia: Peter Karpinský
Texty piesní: Eva Kollárová a Adam Kollár
Hudba: Daniel Lazorčák
Tanečné choreografie: Jana Konkoľová a Katarína Melcherová
Scénografia: Kristína Lazorčáková a Lukáš Popadič
2024
Scenár a réžia: Peter Karpinský
Texty piesní: Eva Kollárová a Adam Kollár
Hudba: Daniel Lazorčák
Tanečné choreografie: Jana Konkoľová a Katarína Melcherová
Scénografia: Kristína Lazorčáková a Lukáš Popadič
2024
In Vino Veritas
V roku 1412 si kráľ Žigmund Luxemburský vyčerpaný neustálymi nepokojmi v krajine a zadĺžený začínajúcou sa bitkou s Benátskou republikou požičiava od svojho švagra Vladislava Jagelovského 37 000 kôp českých groší.
„My, Žigmund z Božej milosti rímsky a uhorský kráľ, oznamujeme všetkým, ktorým vedieť sa patrí, že od najjasnejšieho panovníka, pána Vladislava, poľského kráľa a jeho veľmožov v hotovosti dostali sme 37 000 kôp širokých českých groší, dobrej a spravodlivej váhy...“
Bolo to obrovské množstvo peňazí, za ktoré dal Žigmund do zálohu 13 spišských miest, k tomu hrad Ľubovňu, panstvo Podolínec a Hniezdne. Medzi zálohovanými sídlami bola aj Spišská Nová Ves.
Všetky mestá zotrvali v majetku Poľska tristošesťdesiat rokov a hoci sa o ich prinavrátenie pokúšali viacerí uhorskí králi, žiadnemu sa to nepodarilo.
Historická kompozícia o vzniku zálohu bola inscenovaná počas dní mesta Spišská Nová Ves 2012.
„My, Žigmund z Božej milosti rímsky a uhorský kráľ, oznamujeme všetkým, ktorým vedieť sa patrí, že od najjasnejšieho panovníka, pána Vladislava, poľského kráľa a jeho veľmožov v hotovosti dostali sme 37 000 kôp širokých českých groší, dobrej a spravodlivej váhy...“
Bolo to obrovské množstvo peňazí, za ktoré dal Žigmund do zálohu 13 spišských miest, k tomu hrad Ľubovňu, panstvo Podolínec a Hniezdne. Medzi zálohovanými sídlami bola aj Spišská Nová Ves.
Všetky mestá zotrvali v majetku Poľska tristošesťdesiat rokov a hoci sa o ich prinavrátenie pokúšali viacerí uhorskí králi, žiadnemu sa to nepodarilo.
Historická kompozícia o vzniku zálohu bola inscenovaná počas dní mesta Spišská Nová Ves 2012.
Morálka alebo politika...
„Vaša výsosť, v Poľsku sa začali nepokoje,“ zvestoval panovníčke Márii Terézii najnovšie správy ríšsky kancelár Wenzel Anton von Kaunitz. „Časť poľskej šľachty sa vzbúrila proti novému kráľovi Stanislavovi Poniatovskému. Nazývajú sa konfederátmi a žiadajú jeho odstúpenie. Získali sme informácie, že ich podporuje pruský kráľ Friedrich II.“
Takto sa dali do pohybu udalosti, ktoré napokon viedli k rozdeleniu Poľska medzi Prusko, Rusko a Rakúsko. Do centra záujmu predstaviteľov Rakúska sa dostali i spišské zálohované mesta. Po tom, ako v roku 1769 konfederáti zaútočili aj na hrad Ľubovňu, poslala Mária Terézia na naliehanie svojho syna Jozefa II. do tejto oblasti uhorské vojsko.
Po rozdelení Poľska si rakúska strana vymohla, že v roku 1772 sa zálohované mestá vrátili späť do Uhorska. Slávnostná prísaha všetkých richtárov a predstaviteľov miest sa konala v Spišskej Novej Vsi 5. novembra 1772.
Historická kompozícia o skončení zálohu bola inscenovaná počas dní mesta Spišská Nová Ves 2012.
Takto sa dali do pohybu udalosti, ktoré napokon viedli k rozdeleniu Poľska medzi Prusko, Rusko a Rakúsko. Do centra záujmu predstaviteľov Rakúska sa dostali i spišské zálohované mesta. Po tom, ako v roku 1769 konfederáti zaútočili aj na hrad Ľubovňu, poslala Mária Terézia na naliehanie svojho syna Jozefa II. do tejto oblasti uhorské vojsko.
Po rozdelení Poľska si rakúska strana vymohla, že v roku 1772 sa zálohované mestá vrátili späť do Uhorska. Slávnostná prísaha všetkých richtárov a predstaviteľov miest sa konala v Spišskej Novej Vsi 5. novembra 1772.
Historická kompozícia o skončení zálohu bola inscenovaná počas dní mesta Spišská Nová Ves 2012.
Srdce zvona
Historické informácie o majstrovi Konrádovi sú pomerne skúpe. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1357 a spojená je s jeho zvonolejárskou činnosťou. V tomto roku ho Ľudovít I. odmenil rozsiahlymi privilégiami. Povýšil ho do šľachtického stavu. Udelil mu výsady, ktoré majiteľovi zaručovali slobodný výber budúceho bydliska a zároveň oslobodzovali jeho dom od rôznych dávok a daní. Toto vyznamenanie si Konrád vyslúžil uliatím a zavesením veľkého zvona pre Visegrád, vtedajšie kráľovské sídelné mesto.
Je pravdepodobné, že Konrád a jeho dvaja bratia, Mikuláš a Ján, prišli do Uhorska z Nemecka a neskôr sa z Visegrádskeho kráľovského dvora presťahovali na Spiš.
Výber Spiša a Spišskej Novej Vsi ako ich pôsobiska nebol náhodný. Na Spiši totiž bolo dosť medi a rozsiahle lesy s drevom potrebným pri tavení zvonoviny.
Počas svojho života sa majster Konrád prejavil aj ako veľký ľudomil. Dal postaviť kaplnku a neskôr pri kaplnke založil aj špitál pre chorých, chudobných a starých.
Posledná zmienka o majstrovi Konrádovi pochádza z roku 1380. Môžeme sa domnievať, že niekedy v tomto období aj umrel.
"Keď v roku Pána 1379 zomrel, stal sa malý zázrak, v ten deň, v tú hodinu sa z ničoho nič, samy od seba rozozneli všetky zvony, ktoré vytvoril vlastnými rukami. Plakali za majstrom Konrádom..."
Historická kompozícia o zvonolejárovi majstrovi Konrádovi bola inscenovaná počas dní mesta Spišská Nová Ves 2013.
Je pravdepodobné, že Konrád a jeho dvaja bratia, Mikuláš a Ján, prišli do Uhorska z Nemecka a neskôr sa z Visegrádskeho kráľovského dvora presťahovali na Spiš.
Výber Spiša a Spišskej Novej Vsi ako ich pôsobiska nebol náhodný. Na Spiši totiž bolo dosť medi a rozsiahle lesy s drevom potrebným pri tavení zvonoviny.
Počas svojho života sa majster Konrád prejavil aj ako veľký ľudomil. Dal postaviť kaplnku a neskôr pri kaplnke založil aj špitál pre chorých, chudobných a starých.
Posledná zmienka o majstrovi Konrádovi pochádza z roku 1380. Môžeme sa domnievať, že niekedy v tomto období aj umrel.
"Keď v roku Pána 1379 zomrel, stal sa malý zázrak, v ten deň, v tú hodinu sa z ničoho nič, samy od seba rozozneli všetky zvony, ktoré vytvoril vlastnými rukami. Plakali za majstrom Konrádom..."
Historická kompozícia o zvonolejárovi majstrovi Konrádovi bola inscenovaná počas dní mesta Spišská Nová Ves 2013.
Knieža pekelných temnôt
V roku
1412 bola Spišská Nová Ves spolu s ďalšími dvanástimi spišskými mestami,
Ľubovnianskym hradom, pevnosťou v Podolínci a mestami Stará Ľubovňa, Hniezdne a
Podolínec daná kráľom Žigmundom do zálohu poľskému kráľovi Vladislavovi II. ako
záruka vrátenia požičaných peňazí.
Zálohované územie až do jeho prinavrátenia Uhorsku spravovali kapitáni – starostovia sídliaci na hrade v Starej Ľubovni. Od 21. augusta 1591 tento úrad zastávali grófi z rodu Lubomirskych (od roku 1634 sa pre nich táto funkcia stala dedičnou).
V roku 1702 sa dedičným starostom 13 zálohovaných spišských miest a správcom hradu Ľubovňa stal Teodor Lubomirski, ktorého pre jeho krutú povahu poddaní prezývali kniežaťom pekelných temnôt. Bol to človek zlý, vierolomný a hrabivý.
Počas svojho pôsobenia ako starosta zálohovaných miest Teodor bezohľadne vykorisťoval zverené územie, za čo ho panovník niekoľkokrát napomínal. Ale aj napriek tomu až do svojej smrti s násilnosťami voči mestám a s neustálym zvyšovaním daní a rôznych poplatkov neprestal. Na hrade Ľubovňa si zariadil prepychový dvor, no i tak sa o hrad veľmi nestaral.
Po rôznych ľúbostných avantúrach sa v roku 1724 zoznámil so ženou krakovského kupca, Elizabethou Cumming, s ktorou sa neskôr aj oženil. V šľachtickej spoločnosti tým spôsobil škandál.
"Strach. Strach bol vždy tvojou zbraňou a obranou. Musíš zariadiť, aby sa ťa opäť všetci báli. Ty si tu pán a ostatní sú len tvoji sluhovia! A sluhovia sa vždy musia báť svojho pána."
Historická kompozícia o princovi Teodorovi Lubomirskom bola inscenovaná počas dní mesta Spišská Nová Ves 2013.
Zálohované územie až do jeho prinavrátenia Uhorsku spravovali kapitáni – starostovia sídliaci na hrade v Starej Ľubovni. Od 21. augusta 1591 tento úrad zastávali grófi z rodu Lubomirskych (od roku 1634 sa pre nich táto funkcia stala dedičnou).
V roku 1702 sa dedičným starostom 13 zálohovaných spišských miest a správcom hradu Ľubovňa stal Teodor Lubomirski, ktorého pre jeho krutú povahu poddaní prezývali kniežaťom pekelných temnôt. Bol to človek zlý, vierolomný a hrabivý.
Počas svojho pôsobenia ako starosta zálohovaných miest Teodor bezohľadne vykorisťoval zverené územie, za čo ho panovník niekoľkokrát napomínal. Ale aj napriek tomu až do svojej smrti s násilnosťami voči mestám a s neustálym zvyšovaním daní a rôznych poplatkov neprestal. Na hrade Ľubovňa si zariadil prepychový dvor, no i tak sa o hrad veľmi nestaral.
Po rôznych ľúbostných avantúrach sa v roku 1724 zoznámil so ženou krakovského kupca, Elizabethou Cumming, s ktorou sa neskôr aj oženil. V šľachtickej spoločnosti tým spôsobil škandál.
"Strach. Strach bol vždy tvojou zbraňou a obranou. Musíš zariadiť, aby sa ťa opäť všetci báli. Ty si tu pán a ostatní sú len tvoji sluhovia! A sluhovia sa vždy musia báť svojho pána."
Historická kompozícia o princovi Teodorovi Lubomirskom bola inscenovaná počas dní mesta Spišská Nová Ves 2013.
Sans Souci - Miesto bez starostí
V blízkosti Spišskej Novej Vsi, na Blaumonte (v katastri obce Iliašovce) sa nachádza miesto, ktoré mnohí poznajú pod názvom Tisícročná kaplnka. Pôvodne tu však stál letohrádok s poetickým názvom Sans Souci (čo v preklade znamená miesto bez starostí). V rokoch 1769 – 1770 ho pre svoju krásnu manželku Júliu rodenú Erdödy dal vybodovať gróf Štefan Csáky, zemepán zo Smižian a Iliašoviec.
Sans-Souci tvoril celý komplex budov postavený v duchu ideí návratu k prírode. Nachádzal sa tu rokokový letohrádok – obytný palác pre Csákyho rodinu. Pamätalo sa aj na ubytovanie vzácnych hostí, úradníkov a služobníctva. Okolo reprezentatívneho paláca boli vysadené kvetinové záhrady s tvarovanými drevinami. K ďalším atraktívnym objektom patrili: filagória, pustovňa (slúžila na meditáciu), obelisk, rytierske cvičisko, priestory na plesy a zábavy. Nechýbala ani tribúna pre divákov, ktorí sa prizerali hrám a zábave. Vo veľkej klietke boli umiestené spevavé a okrasné vtáky. V rokokových záhradách Sans Souci boli vystavené sochy pripomínajúce antiku.
O zániku letohrádku kolujú rôzne legendy. Jedna vraví, že raz, keď mal gróf hostí v kaštieli v Iliašovciach, nemal pre nich šampanské a tak poslal sluhov na letohrádok ku grófke, aby mu poslala víno. Ona však odmietla, preto rozhorčený gróf vydal rozkaz priestory vyprázdniť a zbúrať všetky budovy. Hodnotný nábytok, rúcha, svietniky rozpredal, alebo daroval okolitým kostolom.
Historická kompozícia o letohrádku Sans Souci bola inscenovaná počas dní mesta Spišská Nová Ves 2014.
Sans-Souci tvoril celý komplex budov postavený v duchu ideí návratu k prírode. Nachádzal sa tu rokokový letohrádok – obytný palác pre Csákyho rodinu. Pamätalo sa aj na ubytovanie vzácnych hostí, úradníkov a služobníctva. Okolo reprezentatívneho paláca boli vysadené kvetinové záhrady s tvarovanými drevinami. K ďalším atraktívnym objektom patrili: filagória, pustovňa (slúžila na meditáciu), obelisk, rytierske cvičisko, priestory na plesy a zábavy. Nechýbala ani tribúna pre divákov, ktorí sa prizerali hrám a zábave. Vo veľkej klietke boli umiestené spevavé a okrasné vtáky. V rokokových záhradách Sans Souci boli vystavené sochy pripomínajúce antiku.
O zániku letohrádku kolujú rôzne legendy. Jedna vraví, že raz, keď mal gróf hostí v kaštieli v Iliašovciach, nemal pre nich šampanské a tak poslal sluhov na letohrádok ku grófke, aby mu poslala víno. Ona však odmietla, preto rozhorčený gróf vydal rozkaz priestory vyprázdniť a zbúrať všetky budovy. Hodnotný nábytok, rúcha, svietniky rozpredal, alebo daroval okolitým kostolom.
Historická kompozícia o letohrádku Sans Souci bola inscenovaná počas dní mesta Spišská Nová Ves 2014.
"Bude to v novej redute!"
Koncom 19. storočia mešťanosta Spišskej Novej Vsi Dr. Július Nosz podal návrh postaviť v meste budovu reduty. Jeho návrh prerokovalo a schválilo mestské zastupiteľstvo. Zároveň sa však odohral vášnivý boj o miesto stavby. Dr. Nosz považoval za samozrejmé, že budova bude stáť uprostred námestia, podobne ako v Košiciach, v parku za evanjelickým kostolom. Časť členov mestského zastupiteľstva si jeho návrh osvojila, druhá časť však bola proti tomu a navrhla miesto na tzv. Strednom riadku, kde stál hostinec Modrá guľa. Dôvodila tým, že pôvodne plánované a navrhované miesto je pre takúto mohutnú budovu priúzke. Mešťanostu Nosza to tak rozčúlilo, že zo zasadnutia odišiel a krátko na to zo svojej funkcie odstúpil.
Na odporúčanie Spolku uhorských inžinierov a staviteľov zastupiteľstvo vybralo projekt budapeštianskeho architekta Kolomana Gerstera a rozhodlo sa stavbu podľa neho realizovať. Reduta sa napokon stavala na mieste bývalej krčmy Modrá guľa, ktorá bola v roku 1899 zbúraná. Stavba prebiehala v rokoch 1899 – 1902. Stála takmer pol milióna korún . Divadlo v Redute bolo slávnostne otvorené mešťanostom Folgensom 25. septembra 1902.
Historická kompozícia o stavbe spišskonovoveskej reduty bola inscenovaná počas dní mesta Spišská Nová Ves 2015.
Na odporúčanie Spolku uhorských inžinierov a staviteľov zastupiteľstvo vybralo projekt budapeštianskeho architekta Kolomana Gerstera a rozhodlo sa stavbu podľa neho realizovať. Reduta sa napokon stavala na mieste bývalej krčmy Modrá guľa, ktorá bola v roku 1899 zbúraná. Stavba prebiehala v rokoch 1899 – 1902. Stála takmer pol milióna korún . Divadlo v Redute bolo slávnostne otvorené mešťanostom Folgensom 25. septembra 1902.
Historická kompozícia o stavbe spišskonovoveskej reduty bola inscenovaná počas dní mesta Spišská Nová Ves 2015.
Zo zápisníka kultúrneho referenta
Divadelno-historická mozaika, v ktorej si herci i diváci spolu s mladým kultúrnym referentom Konôpkom zaspomínali na nedávne obdobie budovania socializmu. Súdruh referent Konôpka organizuje nevydarené oslavy Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Jeho kolegyne súdružky sekretárky si zas zacvičia na spartakiáde. Prirodzene nechýba ani každoročná návšteva deda Mráz i Snehulienky. A na záver všetci svorne privítali veľmi vzácnu návštevu zo spriatelenej Kuby.
"Ježiško vyrástol a zostarol. Narástli mu fúzy a stal sa z neho dedo Mráz.
Dedo Mráz k nám prichádza z východu a na cestu mu žiaria hviezdy. Nielen jediná betlehemská, ale celá rada červených hviezd na našich šachtách, hutách, továrňach a stavbách. Tieto červené hviezdy hlásajú radostne, že vaši oteckovia a mamičky plnia na svojich pracoviskách úlohy päťročnice..."
Historická kompozícia o rokoch osemdesiatych bola inscenovaná počas dní mesta Spišská Nová Ves 2016.
"Ježiško vyrástol a zostarol. Narástli mu fúzy a stal sa z neho dedo Mráz.
Dedo Mráz k nám prichádza z východu a na cestu mu žiaria hviezdy. Nielen jediná betlehemská, ale celá rada červených hviezd na našich šachtách, hutách, továrňach a stavbách. Tieto červené hviezdy hlásajú radostne, že vaši oteckovia a mamičky plnia na svojich pracoviskách úlohy päťročnice..."
Historická kompozícia o rokoch osemdesiatych bola inscenovaná počas dní mesta Spišská Nová Ves 2016.
Čím jasnejší plameň, tým temnejší tieň vrhá
Neogotická veža farského kostola Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza v samotnom centre mesta Spišská Nová Ves a je najvyššou kostolnou vežou na Slovensku. Jej vznik sa však spája s veľmi dramatickými udalosťami, ktoré sa začali v revolučnom roku 1848. Vzbury a revolúcie zachvátili celú Európy a ich dôsledky pocítili aj obyvatelia vtedajšieho Iglova. Problematická situácia vyvrcholila začiatkom roka 1849, kde sa do mesta stiahli maďarskí povstalci, no v neďalekej Levoči sídlila cisárska armáda vedená generálom Kieseweterom. Na základe nie celkom presnej správy, že pri kostole stojí 24 vozov s pušným prachom, cisársky generál zaútočil a z Blaumontu začalo cisárske delostrelectvo ostreľovať mesto zápalnými raketami, ktoré dopadli zväčša na rímskokatolícky farský kostol a okolité domy, hlavne na domy na Levočskej ulici. Kostolná veža vzbĺkla plameňom.
Historická kompozícia o stavbe spišskonovoveskej reduty bola inscenovaná počas dní mesta Spišská Nová Ves 2017 a v rámci festivalu DufART 2017.
Neogotická veža farského kostola Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza v samotnom centre mesta Spišská Nová Ves a je najvyššou kostolnou vežou na Slovensku. Jej vznik sa však spája s veľmi dramatickými udalosťami, ktoré sa začali v revolučnom roku 1848. Vzbury a revolúcie zachvátili celú Európy a ich dôsledky pocítili aj obyvatelia vtedajšieho Iglova. Problematická situácia vyvrcholila začiatkom roka 1849, kde sa do mesta stiahli maďarskí povstalci, no v neďalekej Levoči sídlila cisárska armáda vedená generálom Kieseweterom. Na základe nie celkom presnej správy, že pri kostole stojí 24 vozov s pušným prachom, cisársky generál zaútočil a z Blaumontu začalo cisárske delostrelectvo ostreľovať mesto zápalnými raketami, ktoré dopadli zväčša na rímskokatolícky farský kostol a okolité domy, hlavne na domy na Levočskej ulici. Kostolná veža vzbĺkla plameňom.
Historická kompozícia o stavbe spišskonovoveskej reduty bola inscenovaná počas dní mesta Spišská Nová Ves 2017 a v rámci festivalu DufART 2017.
Hľa, tvoja matka...
Obrazy zo života Albertíny Štefánikovej
Divák v inscenácii Hľa, tvoja matka... sleduje osudy matky Milana Rastislava Štefánika, Albertíny Štefánikovej, rodenej Jurenkovej. Príbeh sa začína nešťastnou udalosťou, keď matka na vlastné oči vidí smrť svojho syna. Namiesto toho, aby ho po dlhých rokoch privítala doma, je svedkyňou tragického pádu jeho lietadla. Albertína sa vo svojich spomienkach vracia do minulosti, v myšlienkach sa stretáva so svojim Milankom ako dieťaťom, dospievajúcim chlapcom, ktorý sa napriek nesúhlasu otca rozhodne študovať astronómiu, i s dospelým mužom, ktorý sa pomaly ale isto stáva legendou. Dokonca dôjde i k stretnutiu, ktoré sa nikdy neuskutočnilo, Albertína sa zoznámi s markíza Giulianou Benzoni, Štefánikovou snúbenicou.
Očami matky sledujeme život jej nebohého syna. Inscenácia sa však venuje aj samotnej Albertíne, predovšetkým poslednému roku jej života, ktorý prežila v Spišskej Novej Vsi u syna Ladislava.
Nehýbte sa, prosím...
Momentky zo života Gusztáva a Anny Matzovcov
„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré.“
Tak si mi to vravel, Gustáv, a potom si mi vysvetľoval, prečo Hospodin na úplnom začiatku stvoril práve svetlo.
„Vraj bez svetla by neexistoval život. Ľudia, zvieratá i rastliny potrebujú svetlo, aby mohli žiť, a preto je svetlo dobré. Celý svet sa skladá zo svetla, nie náhodou sa slová „svet“ a „svetlo“ podobajú. Potom si sa na chvíľu odmlčal, a dodal si, že pre teba je svetlo dôležitejšie než pre iných, pretože si fotograf.
Inscenácie NEHÝBTE SA, PROSÍM... zachytáva dôležité momenty zo života Anny a Gusztáva Matzovcov.
Príbeh sa začína zakúpením fotoateliéru v Spišskej Novej Vsi a končí sa predčasnou Gusztávovou smrťou. Divák sleduje okamihy úspechu, ale aj neúspechu jedného z najznámejších fotografov Spiša a jeho manželky.
Fotografie v Matzovom podaní nie sú len strnulé obrázky, oni žijú a rozprávajú, a tak spolu s osudmi rodiny Matzovcov môžeme sledovať aj príbeh mládenca, ktorý túži hľadať šťastie v Amerike, slečny, ktorú už nebaví poslúchať a chce vziať svoj osud do vlastných rúk, ale aj umierajúceho vojaka – symbolu prvej svetovej vojny, ktorej sa Gustáv Matz už nedožil.
Tak si mi to vravel, Gustáv, a potom si mi vysvetľoval, prečo Hospodin na úplnom začiatku stvoril práve svetlo.
„Vraj bez svetla by neexistoval život. Ľudia, zvieratá i rastliny potrebujú svetlo, aby mohli žiť, a preto je svetlo dobré. Celý svet sa skladá zo svetla, nie náhodou sa slová „svet“ a „svetlo“ podobajú. Potom si sa na chvíľu odmlčal, a dodal si, že pre teba je svetlo dôležitejšie než pre iných, pretože si fotograf.
Inscenácie NEHÝBTE SA, PROSÍM... zachytáva dôležité momenty zo života Anny a Gusztáva Matzovcov.
Príbeh sa začína zakúpením fotoateliéru v Spišskej Novej Vsi a končí sa predčasnou Gusztávovou smrťou. Divák sleduje okamihy úspechu, ale aj neúspechu jedného z najznámejších fotografov Spiša a jeho manželky.
Fotografie v Matzovom podaní nie sú len strnulé obrázky, oni žijú a rozprávajú, a tak spolu s osudmi rodiny Matzovcov môžeme sledovať aj príbeh mládenca, ktorý túži hľadať šťastie v Amerike, slečny, ktorú už nebaví poslúchať a chce vziať svoj osud do vlastných rúk, ale aj umierajúceho vojaka – symbolu prvej svetovej vojny, ktorej sa Gustáv Matz už nedožil.
Tajomný prípad doktora Maletéra
JOHANNES MALETÉR (1691 – 1755).
Študoval v Jene a Leidene, kde sa okrem filozofie, chémie a fyziky venoval medicíne. V Leidene sa zoznámil s ruským cárom Petrom Veľkým a bol poverený katalogizovaním prírodovednej a mineralogickej zbierky, ktorú cár nechal previezť do Ruska. V roku 1717 bol Maletérovi udelený titul doktora medicíny a zároveň v Leidene vyšla jeho odborná práca Dissertatio inauguralis medica de morbo csömör Hungaricis endemio. Po obdržaní diplomu sa roku 1718 vrátil na Slovensko a usadil sa ako lekár v Spišskej Novej Vsi. Chýr o jeho lekárskych schopnostiach sa skoro rozšíril po celom Spiši a poľský starosta zálohovaných spišských miest Teodor Konštantín Lubomirski ho menoval svojim osobným lekárom. Neskôr sa stal mestským lekárom v Levoči a v roku 1723 Land Physicusom zálohovaných spišských miest. Pomáhal tiež Matejovi Belovi pri topografických prácach. Spolupracoval s ním na monografii Spišskej stolice. Z nariadenia komisie Uhorskej miestodržiteľskej rady vydal v roku 1739 v Levoči spis o prevencii a liečení moru.
Inscenácua rozpráva príbeh doktora Johannesa Maletéra, ktorý je poverený zistením príčin násilnej smrti jedného z richtárov zálohovaných spišských miest. Hlavným podozrivým z vraždy je knieža Teodor Lubomirski, ktorého poddaní nazývajú kniežaťom pekelných temnôt. Počas vyšetrovania na hrade Ľubovňa vychádzajú na svetlo sveta zvláštne udalosti nie len zo života Lubomirskeho, ale aj samotného Maletéra.
Študoval v Jene a Leidene, kde sa okrem filozofie, chémie a fyziky venoval medicíne. V Leidene sa zoznámil s ruským cárom Petrom Veľkým a bol poverený katalogizovaním prírodovednej a mineralogickej zbierky, ktorú cár nechal previezť do Ruska. V roku 1717 bol Maletérovi udelený titul doktora medicíny a zároveň v Leidene vyšla jeho odborná práca Dissertatio inauguralis medica de morbo csömör Hungaricis endemio. Po obdržaní diplomu sa roku 1718 vrátil na Slovensko a usadil sa ako lekár v Spišskej Novej Vsi. Chýr o jeho lekárskych schopnostiach sa skoro rozšíril po celom Spiši a poľský starosta zálohovaných spišských miest Teodor Konštantín Lubomirski ho menoval svojim osobným lekárom. Neskôr sa stal mestským lekárom v Levoči a v roku 1723 Land Physicusom zálohovaných spišských miest. Pomáhal tiež Matejovi Belovi pri topografických prácach. Spolupracoval s ním na monografii Spišskej stolice. Z nariadenia komisie Uhorskej miestodržiteľskej rady vydal v roku 1739 v Levoči spis o prevencii a liečení moru.
Inscenácua rozpráva príbeh doktora Johannesa Maletéra, ktorý je poverený zistením príčin násilnej smrti jedného z richtárov zálohovaných spišských miest. Hlavným podozrivým z vraždy je knieža Teodor Lubomirski, ktorého poddaní nazývajú kniežaťom pekelných temnôt. Počas vyšetrovania na hrade Ľubovňa vychádzajú na svetlo sveta zvláštne udalosti nie len zo života Lubomirskeho, ale aj samotného Maletéra.
Zločin na trati Košice - Bohumín a späť
V 50. rokoch 19. storočia sa zrodil nápad postaviť železnicu, ktorá by spojila severenú časť Uhorska s Budapešťou. Zároveň však vznikla potreba dovozu lacného čiernho uhlia zo Sliezska pre železiarsky priemysel rozvíjajúci sa na východnom Slovensku. V roku 1868 pro mnohých komplikáciách sa teda začalo s výstavbou Košicko - Bohumínskej železnice. V roku 1871 jazdili vlaky len po Spišskú Novú Ves, ale o rok na to, v roku 1872 bola sprevádzkovaná celá železnica.
Trať mala pôvodne viesť cez Levoču, no vďaka petícii banských ťažiarov z Iglova a Gelnice začal vlak premávať cez Spišskú Novú Ves.
Po tridsiatich rokoch sa na Spišskonovoveskej stanici stretnete viacero postáv, aby tu vyriešili údajný zločin. Manželský pár z Košíc sem pricestoval do Novoveských kúpeľov, speváčka a tanečníčka zas prišli vystupovať do novej reduty. Mäsiarski tovariši, Feri a Ďuri, tu predávajú známe spišské párky a železničiar sa stará o poriadok. Kto z nich je páchateľom zločinu? To má vyriešiť detektív István Holmos, ktorý je vlastne Sherlockom Holmesom inkognito navštíviacim Spišskú Novú Ves.
Prípad sa čím viac zamotáva... Podarí sa Holmosovi/Holmesovi zistiť, kto je zločinec? Kto uniesol malého Franca?!
Dni mesta Spišská Nová Ves 2021
Trať mala pôvodne viesť cez Levoču, no vďaka petícii banských ťažiarov z Iglova a Gelnice začal vlak premávať cez Spišskú Novú Ves.
Po tridsiatich rokoch sa na Spišskonovoveskej stanici stretnete viacero postáv, aby tu vyriešili údajný zločin. Manželský pár z Košíc sem pricestoval do Novoveských kúpeľov, speváčka a tanečníčka zas prišli vystupovať do novej reduty. Mäsiarski tovariši, Feri a Ďuri, tu predávajú známe spišské párky a železničiar sa stará o poriadok. Kto z nich je páchateľom zločinu? To má vyriešiť detektív István Holmos, ktorý je vlastne Sherlockom Holmesom inkognito navštíviacim Spišskú Novú Ves.
Prípad sa čím viac zamotáva... Podarí sa Holmosovi/Holmesovi zistiť, kto je zločinec? Kto uniesol malého Franca?!
Dni mesta Spišská Nová Ves 2021
Tri ženy Imricha Sztaraya
"Ja, Imrich Sztáray, gróf z Michaloviec a zo Starého, vediac dobre, že ma smrť neminie, pretože to, čo sa rodí, raz musí aj umrieť. Počujem už spev anjela smrti, ale kým som ešte pri sile, zdraví a dobrom rozume, z mojej slobodnej vôle robím takéto rozhodnutie. Najprv svoju dušu, ktorá bola Pánom neba a zeme stvorená, Ježišom Kristom vykúpená a Duchom Svätým osvietená, do rúk Pána Boha odovzdávam, prosiac, aby na príhovor Panny Márie a všetkých svätých bola prijatá do kráľovstva nebeského. Svoje telo zas zemi dávam, lebo ako zo zeme vzišlo, tak sa aj zemi navráti.
Svoje majetky, ktoré som po predkoch získal, ako aj sám nadobudol, takto rozdeľujem..."
Imrich Sztáray sa narodil v roku 1698 Františkovi Sztáraymu zo Starého a barónke Barbore Perényi z Perína. Imrich už ako malý chlapec zdedil po svojich predkoch rozsiahle majetky najmä v Zemplínskej, Užskej a Šarišskej stolici. V roku 1722 sa Imrich Sztáray stal plnoprávnym vlastníkom majetkov zdedených po meči aj po praslici. Po smrti Jána Pongrácza z Michaloviec získal aj vlastníctvo hradu Vinné a michalovského panstva. Už ako barón sa oženil s grófkou Máriou Zichy, dcérou oravského župana, grófa Imricha Zichyho a grófky Terézie Erdődy. Mária však zomrela mladá a bezdetná. Imrich sa v roku 1731 v Trnave zosobášil druhýkrát. Jeho manželkou sa stala barónka Terézia Desfeigny de la Tournelle. Po tom, ako na trón nástupila Mária Terézia, požiadal Imrich Sztáray panovníčku, aby mu vrátila rodové majetky, ktoré využívali iní vlastníci a potvrdila mu jeho práva. Od cisárovnej získal aj grófsky titul.
Michalovce a Dni mesta Spišská Nová Ves 2023
Alchymistovo tajomstvo
V roku 1563 zavítal z Poľska do Spišskej Novej Vsi vzdelanec a organista Andreas/Andrzej Smoczki. Pochádzal zo Sierakówa pri Poznani a na magistra slobodných umení bol graduovaný na univerzite v Krakove. V Spišskej Novej Vsi sa napokon usadil a v tunajšom kostole ako kantor pokračoval vo vykone svojho povolania. V roku 1566 sa oženil s Agnešou, vdovou po kamenárovi Tomášovi. Svojho prvorodeného syna nechal pokrstiť menom Abrahám, ale keď ako poldruharočný zomrel, dal toto meno ďalšiemu novonarodenému synovi.
Predpokladá sa, že sa Smoczki zaoberal alchymistickou činnosťou ešte pred príchodom na územie východného Slovenska. Na Spiši cieľavedome vyhľadával miesta s alchymistickou tradíciou, zaujímal sa napríklad o bane v Smolníku a podivuhodný fenomén tamojších cementačných vôd. Južne od Spišskej Novej Vsi Smoczki objavil ložisko hematitu, o ktorom napísal, že zastavuje krvácanie.
V roku 1563 napísal dielo Vade mecum et ego tecum, ktoré je považované za zatiaľ najstarší rukopis dokumentujúci činnosť slovenských alchymistov.
Hra Alchymistovo tajomstvo s komediálnou hyperbolou opisuje pobyt Andrzeja Smoczkeho v Spišskej Novej Vsi a túžbu ľudí po zlate či elixíre večného života.
Dni mesta Spišská Nová Ves 2024
Predpokladá sa, že sa Smoczki zaoberal alchymistickou činnosťou ešte pred príchodom na územie východného Slovenska. Na Spiši cieľavedome vyhľadával miesta s alchymistickou tradíciou, zaujímal sa napríklad o bane v Smolníku a podivuhodný fenomén tamojších cementačných vôd. Južne od Spišskej Novej Vsi Smoczki objavil ložisko hematitu, o ktorom napísal, že zastavuje krvácanie.
V roku 1563 napísal dielo Vade mecum et ego tecum, ktoré je považované za zatiaľ najstarší rukopis dokumentujúci činnosť slovenských alchymistov.
Hra Alchymistovo tajomstvo s komediálnou hyperbolou opisuje pobyt Andrzeja Smoczkeho v Spišskej Novej Vsi a túžbu ľudí po zlate či elixíre večného života.
Dni mesta Spišská Nová Ves 2024
